Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

Saptajana-āśrama Darśana and the Approach to Kiṣkindhā

Hermitage of Seven Sages; March toward Vāli’s Capital

तेषामेवं प्रभावानां द्रुमप्राकारसंवृतम्।आश्रमस्सुदुराधर्ष अपि सेन्द्रैस्सुरासुरैः।।

teṣām evaṃ prabhāvānāṃ druma-prākāra-saṃvṛtam | āśramaḥ sudurādharṣaḥ api sendraiḥ surāsuraiḥ ||

అటువంటి ప్రభావశాలులైన తపస్వుల ఆశ్రమము వృక్షప్రాకారముతో ఆవరించబడి ఉంది; ఇంద్రసహిత దేవాసురులకైనా అది అత్యంత దురాధర్షము।

तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), बहुवचन
एवम्thus/in this way
एवम्:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार-वाचक (manner adverb)
प्रभावानाम्of (their) power
प्रभावानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootप्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), बहुवचन
द्रुमप्राकारसंवृतम्enclosed by a rampart of trees
द्रुमप्राकारसंवृतम्:
Karta-anvaya (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्रुम+प्राकार+संवृत (प्रातिपदिक; √वृ क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समासः (द्रुमैः प्राकारः, तेन संवृतम्) विशेषण (आश्रमः)
आश्रमःthe hermitage
आश्रमः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
सुदुराधर्षःvery hard to assail/approach
सुदुराधर्षः:
Karta-anvaya (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु+दुराधर्ष (प्रातिपदिक; √धृष्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपसर्ग-पूर्वक तत्पुरुष/नञ्-रहितः; विशेषण (आश्रमः)
अपिeven
अपि:
Sambandha-dyotaka (सम्बन्ध-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपवाद (even/also)
सेन्द्रैःtogether with Indra
सेन्द्रैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootस+इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन; बहुव्रीहि (इन्द्रः सहिताः ये) विशेषण (सुरासुरैः)
सुरासुरैःby gods and demons
सुरासुरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootसुर+असुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन; द्वन्द्व-समासः (सुराश्च असुराश्च)

'By virtue of the power of their penance, this hermitage surrounded by a row of trees is impenetrable even for demons and gods including Indra.

Ā
āśrama (hermitage)
D
druma (trees)
I
Indra
S
sura (gods)
A
asura (demons)

FAQs

The sanctity created by dharmic tapas is protective: moral-spiritual power establishes boundaries that even the mighty should respect.

The hermitage is described as naturally fortified due to the ascetics’ spiritual power, warning outsiders against intrusion.

Reverence (śraddhā): acknowledging that spiritual authority can surpass worldly strength.