Previous Verse
Next Verse

Shloka 18

मन्दाकिनीनदीदर्शनम्

The Vision of the Mandākinī at Citrakūṭa

इमांहि रम्यां मृगयूथशालिनीं निपीततोयां गजसिंहवानरैः।सुपुष्पितां पुष्पभरैरलङ्कृतां नसोऽस्ति य स्स्यान्न गतक्लम स्सुखी।।।।

imāṃ hi ramyāṃ mṛgayūthaśālinīṃ nipītatoyāṃ gajasiṃhavānaraiḥ | supuṣpitāṃ puṣpabharair alaṅkṛtāṃ na so 'sti yaḥ syān na gataklamaḥ sukhī ||

ఈ మందాకిని అత్యంత రమణీయమైనది—మృగయూథాలతో శోభిల్లి, దాని జలాన్ని ఏనుగులు, సింహాలు, వానరాలు త్రాగుతాయి. పుష్పించిన వృక్షాల నుండి జారిన పుష్పభారాలతో అలంకృతమై ఉంది; దీన్ని చూసి అలసట తొలగి ఎవరు సంతోషించరు?

इमाम्this
इमाम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, स्त्रीलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया-विभक्ति; विशेषण
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), हेतौ/निश्चये (indeed/for)
रम्याम्lovely
रम्याम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया-विभक्ति; विशेषण
मृगयूथशालिनीम्abounding in herds of deer
मृगयूथशालिनीम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमृग + यूथ + शालिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया-विभक्ति; षष्ठी-तत्पुरुष (मृगयूथानां शालिनी/abounding in herds of deer)
निपीततोयाम्whose water is drunk
निपीततोयाम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनि + पी (धातु) + तोय (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया-विभक्ति; क्त-कृदन्त ‘निपीत’ (drunk) + तोय; कर्मधारय/तत्पुरुषार्थे ‘निपीतं तोयं यस्याः/whose water is drunk’
गजसिंहवानरैःby elephants, lions, and monkeys
गजसिंहवानरैः:
Karana (करण/Instrument; agent group drinking)
TypeNoun
Rootगज + सिंह + वानर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, बहुवचन, तृतीया-विभक्ति; इतरेतर-द्वन्द्व (elephants, lions, and monkeys)
सुपुष्पिताम्in full bloom
सुपुष्पिताम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु + पुष्पित (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया-विभक्ति; क्त-कृदन्त/विशेषण ‘well-flowered, in full bloom’
पुष्पभरैःwith masses of flowers
पुष्पभरैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootपुष्प + भर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, बहुवचन, तृतीया-विभक्ति; षष्ठी-तत्पुरुष (पुष्पाणां भरैः/with masses of flowers)
अलङ्कृताम्adorned
अलङ्कृताम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअलम् + कृ (धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया-विभक्ति; क्त-कृदन्त (past participle) ‘adorned’
not
:
Pratishedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
सःthat (person)
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा-विभक्ति
अस्तिexists
अस्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद
यःwho
यः:
Karta (कर्ता/Relative subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा-विभक्ति; सम्बन्धक (relative pronoun)
स्यात्would be
स्यात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
not
:
Pratishedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
गतक्लमःwith fatigue gone
गतक्लमः:
Karta (कर्ता/Predicate adjective of ‘yaḥ’)
TypeAdjective
Rootगत (गम्-धातु, क्त) + क्लम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा-विभक्ति; बहुव्रीहि (यस्मात् क्लमः गतः/whose fatigue has gone)
सुखीhappy
सुखी:
Karta (कर्ता/Predicate adjective of ‘yaḥ’)
TypeAdjective
Rootसुखिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा-विभक्ति; विशेषण

Rama, the perpetuator of the Raghu dynasty, describing the river Mandakini at length appropriately in this manner, wandered in the company of his beloved consort on mount Chitrakuta looking black like collyrium.ityārṣē śrīmadrāmāyaṇē vālmīkīya ādikāvyē ayōdhyākāṇḍē pañcanavatitamassargaḥ৷৷Thus ends the ninetyfifth sarga in Ayodhyakanda of the holy Ramayana, the first epic composed by sage Valmiki.

R
Rāma
S
Sītā
M
Mandākinī
D
deer
E
elephants
L
lions
M
monkeys

FAQs

Dharma here is mental poise: by appreciating what is pure and life-giving, one overcomes fatigue and grief without violating truth or duty.

Rāma praises the Mandākinī’s beauty and abundance, suggesting that such a place naturally restores the spirit of those living in exile.

Optimism rooted in discipline—Rāma’s ability to draw strength from the environment and guide Sītā toward the same.