Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

चित्रकूटगमनम् तथा पर्णशालाप्रवेशः

Arrival at Chitrakuta and Establishing the Leaf-Hut

वैश्वदेवबलिं कृत्वा रौद्रं वैष्णव मेव च।वास्तुसंशमनीयानि मङ्गलानि प्रवर्तयन्।।।।जपं च न्यायत कृत्वा स्नात्वा नद्यां यथाविधि।पापसंशमनं राम श्चकार बलिमुत्तमम्।।।।

vaiśvadeva-baliṃ kṛtvā raudraṃ vaiṣṇavam eva ca |

vāstu-saṃśamanīyāni maṅgalāni pravartayan ||

రాముడు వైశ్వదేవబలిని సమర్పించి, రుద్రునికీ విష్ణువుకీ విధిపూర్వక బలిని అర్పించాడు; ఆ నివాసస్థలంలోని వాస్తుదేవతను శాంతింపజేసే మంగళకర్మలను ప్రారంభించాడు।

वैश्वदेवबलिम्oblation to the Viśvadevas
वैश्वदेवबलिम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootवैश्वदेव + बलि (प्रातिपदिक)
Formसमासः तत्पुरुषः (वैश्वदेवानां बलिः), पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कृत्वाhaving done/offered
कृत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/पूर्वकर्म)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; पूर्वक्रिया
रौद्रम्(oblation) to Rudra
रौद्रम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootरौद्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; बलिविशेषः
वैष्णवम्(oblation) to Viṣṇu
वैष्णवम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootवैष्णव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; बलिविशेषः
एवindeed/also
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारण (emphasis)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय
वास्तुसंशमनीयानिpropitiatory (for Vāstu)
वास्तुसंशमनीयानि:
Karma (कर्म/Object qualifier)
TypeAdjective
Rootवास्तु + संशमनीय (प्रातिपदिक)
Formसमासः तत्पुरुषः (वास्तु-देवतायाः संशमनार्थानि), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; मङ्गलानि इत्यस्य विशेषणम्
मङ्गलानिauspicious rites
मङ्गलानि:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootमङ्गल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
प्रवर्तयन्performing/setting in motion
प्रवर्तयन्:
Karta (कर्ता/Agent, participial)
TypeVerb
Rootप्र-√वृत्/वर्त् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले कृदन्त (present active participle), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृविशेषणम्
जपम्muttering/prayer-recitation
जपम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootजप (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय
न्यायतःaccording to rule
न्यायतः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/Manner)
TypeIndeclinable
Rootन्याय (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (तसिल्-प्रत्ययान्त), प्रकारवाचक (adverb of manner)
कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/पूर्वकर्म)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; पूर्वक्रिया
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/पूर्वकर्म)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; पूर्वक्रिया
नद्याम्in the river
नद्याम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
यथाविधिas prescribed, duly
यथाविधि:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/Manner)
TypeIndeclinable
Rootयथा + विधि (अव्यय/समास)
Formअव्ययीभावसमासः, अव्यय; प्रकारवाचक
पापसंशमनम्expiation of sins
पापसंशमनम्:
Prayojana (प्रयोजन/Purpose)
TypeNoun
Rootपाप + संशमन (प्रातिपदिक)
Formसमासः तत्पुरुषः (पापस्य संशमनम्), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; प्रयोजन/उद्देश्यवाचक
रामःRama
रामः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
चकारperformed/made
चकार:
Kriyā (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
बलिम्oblation
बलिम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootबलि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
उत्तमम्excellent/final
उत्तमम्:
Karma (कर्म/Object qualifier)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; बलिम् इत्यस्य विशेषणम्

Rama, offered oblations to Visvadevas, Rudra and Visnu, performed the auspices for the appeasement of the household deity. And having muttered japa silently in conformity with tradition, he took his ablution in the river as enjoined (by the sastras) and offered his final oblations for the expiation of his sins.

R
Rāma
V
Viśvedevas
R
Rudra
V
Viṣṇu

FAQs

Dharma here is careful observance of rightful conduct (ācāra): even in exile, Rāma maintains sacred duties—honouring gods and the dwelling-place—showing that righteousness is not dependent on comfort or status.

Having reached a place suitable for living in the forest setting, Rāma performs prescribed offerings and auspicious pacification rites before settling in.

Rāma’s disciplined piety and steadiness in dharma—he treats ritual responsibility and sanctity of place as essential, even during hardship.