Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

सीतानिवर्तनप्रयत्नः

Rama’s Attempt to Dissuade Sita from Forest Exile

सुप्यते पर्णशय्यासु स्वयं भग्नासु भूतले।रात्रिषु श्रमखिन्नेन तस्माद्दुःखतरं वनम्।।2.28.11।।

supyate parṇaśayyāsu svayaṁ bhagnāsu bhūtale | rātriṣu śramakhinnena tasmād duḥkhataraṁ vanam ||

రాత్రివేళ శ్రమతో అలసినవాడు నేలమీదే, తానే రాలిపోయిన ఆకుల విరిగిన శయ్యలపై నిద్రించాలి; అందుచేత వనం మరింత దుఃఖకరం।

सुप्यतेone sleeps / must sleep
सुप्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्वप् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन (sg.), आत्मनेपद; कर्मणि/भावे प्रयोगः: “one sleeps / sleep is done”
पर्णशय्यासुon leaf-beds
पर्णशय्यासु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपर्ण-शय्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (f.), सप्तमी (Loc./अधिकरण), बहुवचन (pl.); “on beds of leaves”
स्वयम्by oneself
स्वयम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्यय; manner adverb “by oneself/of itself”
भग्नासुbroken/fallen
भग्नासु:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभग्न (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (f.), सप्तमी (Loc.), बहुवचन (pl.); ‘पर्णशय्यासु’ विशेषणम्; ‘भग्न’ = भञ्ज् (धातु) क्त (broken/fallen)
भूतलेon the ground
भूतले:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूतल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), सप्तमी (Loc./अधिकरण), एकवचन (sg.)
रात्रिषुat nights
रात्रिषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootरात्रि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (f.), सप्तमी (Loc.), बहुवचन (pl.)
श्रमखिन्नेनby one exhausted from toil
श्रमखिन्नेन:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootश्रम-खिन्न (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग (m.)/नपुंसक (n.) तृतीया (Instr.), एकवचन (sg.); ‘खिन्न’ (weary) qualified by ‘श्रम’ (exertion); agent-instrument in passive sense
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतस्मात् (अव्यय/तद्-प्रयोग)
Formअव्यय; तद्-प्रातिपदिकस्य पञ्चमी-एकवचनरूपं निपातवत् (ablatival adverb): “therefore/from that”
दुःखतरम्more painful
दुःखतरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुःखतर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), प्रथमा (Nom.), एकवचन (sg.); comparative; ‘वनम्’ विशेषणम्
वनम्forest (life)
वनम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), प्रथमा (Nom.), एकवचन (sg.)

Exhausted with struggles one has to sleep at night on a bed of leaves fallen on their own on the ground. Therefore, forest life is extremely painful.

R
Rāma
S
Sītā
V
vana (forest)

FAQs

Dharma is not romanticized: Rāma highlights austerity as a real discipline, warning that choosing the righteous path often entails bodily hardship.

Rāma continues listing concrete discomforts of exile to test or temper Sītā’s resolve.

Truthfulness and protective concern—Rāma speaks plainly about suffering.