Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

अयोध्याकाण्डे विंशः सर्गः

Rama Enters Kauśalyā’s Antaḥpura; Ritual Preparations and the Shock of Exile

देवकार्यनिमित्तं च तत्रापश्यत्समुद्यतम्।दध्यक्षतं घृतं चैव मोदकान्हविषस्तथा।।।।लाजान्माल्यानि शुक्लानि पायसं कृसरं तथा।समिध: पूर्णकुम्भांश्च ददर्श रघुनन्दनः।।।।

devakāryanimittaṃ ca tatrāpaśyat samudyatam |

dadhyakṣataṃ ghṛtaṃ caiva modakān haviṣas tathā ||

lājān mālyāni śuklāni pāyasaṃ kṛsaraṃ tathā |

samidhaḥ pūrṇakumbhāṃś ca dadarśa raghunandanaḥ ||

అక్కడ రఘునందనుడు రాముడు దేవకార్యార్థం సిద్ధంగా ఉంచిన ద్రవ్యాలను చూశాడు—దధి, అక్షతలు, ఘృతం, మోదకాలు, హవిస్సు, లాజాలు, తెల్లని మాలలు, పాయసం, కృసరం, సమిధలు మరియు జలపూర్ణ కలశాలు।

देवकार्यनिमित्तम्(things) for a religious purpose
देवकार्यनिमित्तम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootदेव-कार्य-निमित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समास: तत्पुरुष (देवकार्यस्य निमित्तम् = for divine/ritual purpose)
and
:
समुच्चय (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
अपश्यत्saw
अपश्यत्:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootपश् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past); परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
समुद्यतम्kept ready, prepared
समुद्यतम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeAdjective
Rootसम्-उद्-यत् (धातु)
Formभूतकृदन्त (past participle) from √यत् with सम्+उद्; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (devakāryanimittam understood as 'items')
दध्यक्षतम्curd and (turmeric-smeared) rice-grains
दध्यक्षतम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootदधि-अक्षत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समास: द्वन्द्व (दधि च अक्षतं च)
घृतम्ghee
घृतम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootघृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
समुच्चय (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
एवalso/indeed
एव:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण
मोदकान्sweetmeats
मोदकान्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootमोदक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
हविषःoblations
हविषः:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootहविस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन (Vedic/epic usage; object list)
तथाalso
तथा:
निपात (Particle/Connector)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/तुल्यतावाचक
लाजान्parched grains
लाजान्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootलाजा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
माल्यानिgarlands
माल्यानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootमाल्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
शुक्लानिwhite
शुक्लानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeAdjective
Rootशुक्ल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषण (mālyāni)
पायसम्rice-milk pudding
पायसम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootपायस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कृसरम्kṛsara (mixed rice dish)
कृसरम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootकृसर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तथाalso
तथा:
निपात (Particle/Connector)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
समिधःfuel-sticks, faggots
समिधः:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootसमिध् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन (epic usage; object list)
पूर्णकुम्भान्filled jars (of water)
पूर्णकुम्भान्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootपूर्ण-कुम्भ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; कर्मधारय (पूर्णाः कुम्भाः)
and
:
समुच्चय (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
ददर्शsaw
ददर्श:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect); परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
रघुनन्दनःdelight of the Raghu line (Rama)
रघुनन्दनः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootरघु-नन्दन (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समास: तत्पुरुष (रघोः नन्दनः)

There Rama saw curd, grains of rice, clarified butter, sweetmeats, oblations, parched grain, white garlands, porridge of cooked rice mixed with sesame seeds, sacrirficial faggots, vessels filled with water, etc. kept ready for religious rites.

R
Rāma (Raghunandana)
A
akṣata
G
ghṛta
H
havis
L
lāja
M
mālya (white garlands)
P
pāyasa

FAQs

Dharma is shown as disciplined reverence—household life upholds righteousness through orderly worship, offerings, and purity of conduct.

Rāma arrives and observes that items required for worship and sacred observances have already been arranged, indicating an ongoing religious setting in the palace quarters.

Rāma’s attentiveness and respect for dharmic practice—he notices and recognizes the ritual order rather than treating it as mere decoration.