Previous Verse
Next Verse

Shloka 43

सुमन्त्रदर्शनम् तथा रामस्य राजदर्शनाय प्रस्थानम्

Sumantra Meets Rama; Rama Departs to See the King

इति प्रासादशृङ्गेषु प्रमदाभिर्नरोत्तमः।।2.16.42।।शुश्राव राजमार्गस्थः प्रिया वाच उदाहृताः।आत्मसंपूजनै शृण्वन् ययौ रामौ महापथम्।।2.16.43।।

sa rāghavas tatra kathāprapañcān śuśrāva lokasya samāgatasya |

ātmādhikārā vividhāś ca vācaḥ prahṛṣṭarūpasya purojanasya ||

అక్కడ రాఘవుడు సమాగతమైన ప్రజల అనేక విధాల మాటల ప్రవాహాన్ని విన్నాడు—తన గురించిన విభిన్న వాక్యాలను; అతని ముందున్న పౌరులు ఆనందంతో ప్రకాశించారు।

saḥhe
saḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (pronoun)
rāghavaḥRaghava (Rama)
rāghavaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrāghava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
tatrathere
tatra:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (locative adverb)
kathā-prapañcānelaborate talk (accounts)
kathā-prapañcān:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootkathā (प्रातिपदिक) + prapañca (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (kathānāṃ prapañcāḥ)
śuśrāvaheard
śuśrāva:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√śru (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्
lokasyaof the people
lokasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootloka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (Gen sg)
samāgatasyaassembled
samāgatasya:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsam-ā-√gam (धातु) + kta (कृदन्त)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तं (assembled) लोकस्य इति विशेष्यस्य विशेषणम्
ātma-adhikārāḥmatters concerning himself
ātma-adhikārāḥ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootātman (प्रातिपदिक) + adhikāra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (ātmano 'dhikārāḥ: concerning himself)
vividhāḥvarious
vividhāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvividha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ātma-adhikārāḥ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
vācaḥwords
vācaḥ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvāc (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
prahṛṣṭa-rūpasyaof the rejoicing (happy-faced)
prahṛṣṭa-rūpasya:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpra-hṛṣṭa (कृदन्त; √hṛṣ + क्त) + rūpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (prahṛṣṭaṃ rūpaṃ yasya) जनस्य इति विशेष्यस्य विशेषणम्
puroin front
puro:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootpuras (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (adverb: 'in front')
janasyaof the people/citizens
janasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootjana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्

Rama, the best among men, while riding along the highway overheard the pleasing words uttered by women standing on the elevation of their buildings. Thus hearing his own praise Rama proceeded along the highway.

R
Rama

FAQs

A dharmic ruler is one whose character becomes the subject of public trust and joy; the people’s happiness is a moral measure of kingship.

As Rama moves through the city, he hears the gathered citizens speaking in many ways about him, visibly delighted.

Rama’s reputation for righteousness, strong enough to unify public sentiment in gladness.