Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 33

Graha–Ketu–Utpāta Lakṣaṇas: Solar/Lunar Omens, Comets, Eclipses, and Calendar Rules

अस्तगश्चतुरास्यार्क्षे लोकत्रयविनाशकृत् । उदितः श्रवणे पुष्ये वक्तृगोश्वनहानिदः ॥ ३३ ॥

astagaścaturāsyārkṣe lokatrayavināśakṛt | uditaḥ śravaṇe puṣye vaktṛgośvanahānidaḥ || 33 ||

ఏదైనా (గ్రహం) చతురాస్య నక్షత్రంలో అస్తమిస్తే, అది త్రిలోక వినాశానికి కారణమవుతుంది. శ్రవణం లేదా పుష్యంలో ఉదయిస్తే, వక్తకు హాని చేసి, గోవులు, గుర్రాలు, మనుష్యులకు కీడు కలిగిస్తుంది॥

अस्तगःsetting
अस्तगः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootअस्त + ग (धातु)
Formकृदन्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘अस्तं गच्छति’ (setting)
चतुरास्य(in the asterism) ‘four-faced’
चतुरास्य:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootचतुर् + आस्य (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन (अर्क्षे इत्यस्य विशेषण); बहुव्रीहि ‘चत्वारि आस्यानि यस्य’
अर्क्षेin the asterism
अर्क्षे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअर्क्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; नक्षत्र/तारा-समूह
लोकत्रयविनाशकृत्destroyer of the three worlds
लोकत्रयविनाशकृत्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootलोक + त्रय + विनाश + कृ (धातु)
Formकृदन्त (कृत्-प्रत्यय: क्विप्), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासार्थः ‘लोकत्रयस्य विनाशं करोति’
उदितःrisen
उदितः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootउद् + इ (धातु)
Formकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
श्रवणेin Śravaṇa
श्रवणे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्रवण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; नक्षत्रनाम
पुष्येin Puṣya
पुष्ये:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपुष्य (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; नक्षत्रनाम
वक्तृगोश्वनहानिदःcausing loss to speakers, cows, and dogs
वक्तृगोश्वनहानिदः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootवक्तृ + गो + श्वन् + हानि + द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासार्थः ‘वक्तॄणां गवां श्वनां च हानिं ददाति’ (हानि-द)

Sanatkumara (teaching Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: bhayanaka

Secondary Rasa: raudra

FAQs

It frames cosmic order (ṛta) through Jyotiṣa: certain astronomical conditions are treated as powerful portents, reminding a practitioner to align speech and action with dharma and to avoid inauspicious timings.

Indirectly: by warning of harmful outcomes from inauspicious moments, it supports the bhakta’s discipline of choosing auspicious times for worship, vows, and sacred speech, thereby protecting steadiness in sādhana.

Jyotiṣa (Vedāṅga astrology): it links the results of events to udaya/asta (rising/setting) and specific nakshatras (Śravaṇa, Puṣya, and Caturāsya), a practical rule-set used for ritual and decision timing.