Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

Īśvara-gītā: Brahman as All-Pervading—Kāla, Prakṛti–Puruṣa, Tattva-Evolution, and Mokṣa

प्राणात् परतरं व्योम व्योमातीतो ऽग्निरीश्वरः / सो ऽहं सर्वत्रगः शान्तो ज्ञानात्मा परमेश्वरः / नास्ति मत्तः परं भूतं मां विज्ञाय विमुच्यते

prāṇāt parataraṃ vyoma vyomātīto 'gnirīśvaraḥ / so 'haṃ sarvatragaḥ śānto jñānātmā parameśvaraḥ / nāsti mattaḥ paraṃ bhūtaṃ māṃ vijñāya vimucyate

ప్రాణానికి మించినది వ్యోమం; వ్యోమాతీతుడైనవాడు అగ్నిరూప ఈశ్వరుడు. ఆ పరమేశ్వరుడే నేను—సర్వవ్యాపి, శాంతుడు, జ్ఞానస్వరూపుడు. నన్ను మించిన తత్త్వం లేదు; నన్ను యథార్థంగా తెలిసినవాడు విముక్తి పొందుతాడు.

प्राणात्from prāṇa
प्राणात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootप्राण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (अपादान), एकवचन
परतरम्higher/still superior
परतरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरतर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (व्योम)
व्योमspace/ether
व्योम:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootव्योमन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तृपदम्
व्योमातीतःbeyond space
व्योमातीतः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्योमन् + अतीत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (व्योम्नः अतीतः = beyond space)
अग्निःAgni (fire)
अग्निः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तृपदम्
ईश्वरःthe Lord
ईश्वरः:
Pratijna/Predicate (विधेय)
TypeNoun
Rootईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विधेयपदम् (अग्निः)
सःhe/that (one)
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सर्वत्रगःall-pervading
सर्वत्रगः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्वत्र (अव्यय) + ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अव्ययीभाव-तत्पुरुषभावः (सर्वत्र गच्छति/स्थितः)
शान्तःpeaceful
शान्तः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशान्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (अहम्)
ज्ञानात्माwhose essence is knowledge
ज्ञानात्मा:
Pratijna/Predicate (विधेय)
TypeNoun
Rootज्ञान + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (ज्ञानस्य आत्मा/स्वरूपम्)
परमेश्वरःthe Supreme Lord
परमेश्वरः:
Pratijna/Predicate (विधेय)
TypeNoun
Rootपरम + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (परमः ईश्वरः)
not
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
अस्तिis/exists
अस्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
मत्तःthan me/from me
मत्तः:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, पञ्चमी-विभक्ति (अपादान), एकवचन
परम्higher
परम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (भूतम्)
भूतम्being/entity
भूतम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तृपदम् (न अस्ति)
माम्me
माम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
विज्ञायhaving known
विज्ञाय:
Kriya (क्रिया-पूर्वक)
TypeVerb
Rootवि + ज्ञा (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive), अर्थः—‘having known’
विमुच्यतेis liberated
विमुच्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपदम्; कर्मणि/मध्यवर्ती-भावः—‘is released’

Lord Kūrma (Vishnu) teaching the Īśvara-gītā to King Indradyumna and the sages

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

A
Agni
I
Ishvara
P
Parameshvara

FAQs

It identifies the Supreme as all-pervading, शांत (tranquil), and jñāna-svarūpa (of the nature of consciousness), transcending prāṇa and even the subtlest “space” (vyoma). Realization of this Supreme Self is presented as the direct means to liberation.

The verse points to a contemplative hierarchy used in meditation—moving inward from prāṇa (life-force) to subtler principles and finally to Īśvara beyond all. This aligns with Kurma Purana’s Īśvara-gītā orientation where discriminative knowledge (vijñāna) and inward absorption culminate in mokṣa.

By presenting one Parameśvara as the ultimate reality—described with the luminous Agni principle and universal Īśvara language—the verse supports the Purana’s Shaiva–Vaishnava synthesis: the Supreme is one, though invoked through different divine names and theologies.