HomeUpanishadsNiralambaVerse 4
Previous Verse
Next Verse

Verse 4

Niralamba

स होवाच— महदहङ्कारपृथिव्यप्तेजोवाय्वाकाशत्वेन बृहद्रूपेणाण्डकोशेन कर्मज्ञानार्थरूपतया भासमानम् अद्वितीयम् अखिलोपाधिविनिर्मुक्तं तत् सकलशक्त्युपबृंहितम् अनाद्यनन्तं शुद्धं शिवं शान्तं निर्गुणम् इत्यादि-वाच्यम् अनिर्वाच्यं चैतन्यं ब्रह्म— ईश्वर इति च॥४॥

सः । होवाच । महत्-अहङ्कार-पृथिवी-अप्-तेजः-वायु-आकाश-त्वेन । बृहद्-रूपेण । अण्ड-कोशेन । कर्म-ज्ञान-अर्थ-रूपतया । भासमानम् । अद्वितीयम् । अखिल-उपाधि-विनिर्मुक्तम् । तत् । सकल-शक्ति-उपबृंहितम् । अनादि-अनन्तम् । शुद्धम् । शिवम् । शान्तम् । निर्गुणम् । इति-आदि-वाच्यम् । अनिर्वाच्यम् । चैतन्यम् । ब्रह्म । ईश्वरः । इति । च ॥४॥

sa hovāca— mahadahaṅkāra-pṛthivy-ap-tejo-vāyv-ākāśatvena bṛhadrūpeṇāṇḍakośena karma-jñānārtha-rūpatayā bhāsamānam advitīyam akhilopādhi-vinirmuktaṃ tat sakalaśakty-upabṛṃhitam anādy-anantaṃ śuddhaṃ śivaṃ śāntaṃ nirguṇam ityādi-vācyam anirvācyam caitanyaṃ brahma— īśvara iti ca॥4॥

அவர் கூறினார்— அந்தச் சைதன்யமே பிரம்மம்; அதையே ஈசுவரன் என்றும் கூறுவர். அது மகத், அகங்காரம், ப்ருதிவி, ஜலம், தேஜஸ், வாயு, ஆகாசம் ஆகிய வடிவங்களாகவும், விராட் அண்டகோசம் எனும் பெருவடிவமாகவும், கர்மம், ஞானம் மற்றும் அவற்றின் விஷயங்களாகவும் ஒளிர்கிறது; ஆயினும் அது அத்விதீயம், எல்லா உபாதிகளிலிருந்தும் விடுபட்டது, சகல சக்திகளாலும் நிறைந்தது, அனாதி-அனந்தம், சுத்தம், சிவம், சாந்தம், நிர்குணம்; இவ்வாறான சொற்களால் சொல்லப்படினும் பரமார்த்தத்தில் அனிர்வசனீயம்॥४॥

He said: That Consciousness, Brahman—also termed Īśvara—is that which, appearing as the great principle (mahat), egoity (ahaṅkāra), earth, water, fire, air, and space, and as the vast form of the cosmic egg, and as the forms of action, knowledge, and their objects, shines forth; yet is non-dual, free from all limiting adjuncts, endowed with all powers, beginningless and endless, pure, auspicious, peaceful, without attributes; describable by such terms and yet ultimately indescribable.

Brahman/Īśvara as non-dual Consciousness; upādhi-vinirmukti; nirguṇa-svarūpaMahavakya: Supports ‘prajñānaṃ brahma’ (Consciousness is Brahman) by identifying Brahman as caitanya and the ground of all appearances; also aligns with ‘ahaṃ brahmāsmi’ implicitly via non-duality and upādhi-negation.AtharvaChandas: Prose