Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 95, Shloka 11

मन्दाकिनीनदीदर्शनम्

The Vision of the Mandākinī at Citrakūṭa

तांश्चातिवल्गुवचसो रथाङ्गाह्वयना द्विजाः।अधिरोहन्ति कल्याणि निष्कूजन्त श्शुभा गिरः।।।।

tāṃś cātivalguvacasō rathāṅgāhvayanā dvijāḥ | adhirōhanti kalyāṇi niṣkūjantaḥ śśubhā giraḥ ||

கல்யாணி சீதே! ‘ரதாங்க’ என அழைக்கப்படும் இனிய குரலுடைய பறவைகள் அந்த மலர்க் குவியல்களில் அமர்ந்து, மிக்க இனிய புனித ஒலியுடன் கீச்சிடுகின்றன।

तान्those (them)
तान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
अति-वल्गु-वचसःvery sweet-voiced
अति-वल्गु-वचसः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति (अव्यय) + वल्गु (प्रातिपदिक) + वचस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; तत्पुरुषः/कर्मधारयः (अति वल्गु वचः येषाम्)
रथाङ्ग-आह्वयनाःchakravaka birds (named rathāṅga)
रथाङ्ग-आह्वयनाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरथाङ्ग (प्रातिपदिक) + आह्वयन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; तत्पुरुषः (रथाङ्ग इति आह्वयः/नाम येषाम्)
द्विजाःbirds
द्विजाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; पक्षिवाचकः
अधिरोहन्तिalight upon / mount
अधिरोहन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअधि + रुह् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
कल्याणिO auspicious one
कल्याणि:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootकल्याणि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन एकवचन; संबोधन-पदम्
निष्कूजन्तःuttering / warbling
निष्कूजन्तः:
Kartr̥-sahacara (कर्तृ-सहचर/विशेषण)
TypeVerb
Rootनिस् + कूज् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; कर्तरि प्रयोगः; द्विजाः इत्यस्य विशेषणम्
शुभाःpleasant
शुभाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; विशेषणम् (गिरः)
गिरःcalls / notes
गिरः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगिर् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन

My lovely Sita, I consider watching this mount Chitrakuta and river Mandakini in your presence more delightful than living in Ayodhya.

R
Rāma
S
Sītā

FAQs

Dharma is steadiness in adversity: Rāma models contentment in exile by finding wholesome joy in nature rather than lamenting loss.

Rāma points out the beauty around Citrakūṭa/Mandākinī to Sītā, drawing her attention to birds and flower-heaps as they move about the area.

Rāma’s resilience and uplifting leadership—he comforts Sītā by reframing exile as a life of simplicity and beauty.