Previous Verse
Next Verse

Shloka 8

Mahādeva’s Boon: Unwavering Bhakti, Tri-functional Cosmos, and the Supratiṣṭhā of Liṅga-Arcā

जानुभ्यामवनीं गत्वा पुनर्नारायणः स्वयम् प्रणिपत्य च विश्वेशं प्राह मन्दतरं वशी

jānubhyāmavanīṃ gatvā punarnārāyaṇaḥ svayam praṇipatya ca viśveśaṃ prāha mandataraṃ vaśī

மீண்டும் நாராயணன் தானே முழங்கால்களில் பூமியிற் சென்று, விஸ்வேசன்—அனைத்துலகத் தலைவன்—முன் சாஷ்டாங்கமாக வணங்கி, அடக்கமுற்று இன்னும் மென்மையான குரலில் பேசினான்।

जानुभ्याम्on (his) knees
जानुभ्याम्:
अवनीम्to the earth/ground
अवनीम्:
गत्वाhaving gone
गत्वा:
पुनःagain
पुनः:
नारायणःNārāyaṇa (Vishnu)
नारायणः:
स्वयम्himself
स्वयम्:
प्रणिपत्यhaving prostrated/bowed down
प्रणिपत्य:
and
:
विश्वेशम्to Viśveśa (Shiva, Lord of the universe)
विश्वेशम्:
प्राहspoke/said
प्राह:
मन्दतरम्more gently/with greater softness
मन्दतरम्:
वशीself-controlled, subdued, disciplined
वशी:

Suta Goswami (narrating; describing Narayana’s action and speech)