मदनदाहः — पार्वतीतपः, स्वयंवरलीला, देवस्तम्भनं, दिव्यचक्षुर्दानम्
बुद्धिस्त्वं सर्वलोकानाम् अहङ्कारस् त्वम् ईश्वरः भूतानामिन्द्रियाणां च त्वमेवेश प्रवर्त्तकः
buddhistvaṃ sarvalokānām ahaṅkāras tvam īśvaraḥ bhūtānāmindriyāṇāṃ ca tvameveśa pravarttakaḥ
ஓ ஈசுவரா! எல்லா உலகங்களின் புத்தியும் நீயே; அகங்காரமும் நீயே. எல்லா உயிர்களுக்கும் அவர்களின் இந்திரியங்களுக்கும், ஓ ஈசா, இயக்கத்தைத் தூண்டும் உந்துநர் நீயே—உள்ளுறை பதியே.
Suta Goswami (narrating a Shiva-stuti within the chapter’s discourse)