Previous Verse
Next Verse

Shloka 32

अध्याय १०१: हैमवती-तपः, तारकवंश-उत्पातः, स्कन्द-प्रत्याशा, मदनदहनम्

शिव बुर्न्स् काम मेरोः शिखरमासाद्य स्मरं सस्मार सुव्रतः स्मरणाद्देवदेवस्य स्मरो ऽपि सह भार्यया

Śiva burns Kāma meroḥ śikharamāsādya smaraṃ sasmāra suvrataḥ smaraṇāddevadevasya smaro 'pi saha bhāryayā

சுவிரதன் சிவன் மேரு சிகரத்தை அடைந்து ஸ்மரன் (காமன்) நினைவு கூர்ந்தான். தேவர்தேவனின் அந்த நினைவு மட்டுமே ஸ்மரனும் அவன் மனைவியுடன் வெளிப்படச் செய்தது।

meroḥof Meru
meroḥ:
śikharaṃsummit/peak
śikharaṃ:
āsādyahaving reached
āsādya:
suvrataḥthe one of firm vow (Śiva)
suvrataḥ:
smaraṃSmara/Kāma
smaraṃ:
sasmārarecollected/remembered
sasmāra:
devadevasyaof the God of gods
devadevasya:
smaraṇātfrom (His) remembrance
smaraṇāt:
smaraḥSmara/Kāma
smaraḥ:
apieven
api:
sahatogether with
saha:
bhāryayāwith (his) wife (Rati)
bhāryayā:

Suta Goswami