Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 5

विंध्यनारदसंवादः प्रथमे परिकीर्तितः । सत्यलोकप्रभावश्च द्वितीयः समुदाहृतः

viṃdhyanāradasaṃvādaḥ prathame parikīrtitaḥ | satyalokaprabhāvaśca dvitīyaḥ samudāhṛtaḥ

प्रथमे विंध्यनारदसंवादः परिकीर्तितः; द्वितीये सत्यलोकस्य प्रभावः समुदाहृतः।

विंध्यनारदसंवादःthe dialogue between Vindhya and Nārada
विंध्यनारदसंवादः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविंध्य + नारद + संवाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (विंध्य-नारदयोः संवादः)
प्रथमेin the first (section)
प्रथमे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootप्रथम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; अधिकरणे (in the first [chapter/section])
परिकीर्तितःis mentioned, is proclaimed
परिकीर्तितः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि + कीर्त् (धातु)
Formकृदन्त—क्त-प्रत्ययान्त (भूतकर्मणि/कर्मणि प्रयोग), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (is) proclaimed/mentioned
सत्यलोकप्रभावःthe greatness/power of Satyaloka
सत्यलोकप्रभावः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसत्यलोक + प्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (सत्यलोकस्य प्रभावः)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (and)
द्वितीयःthe second
द्वितीयः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वितीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (प्रभावः) / क्रमवाचक
समुदाहृतःis declared, is stated
समुदाहृतः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + उद् + आ + हृ (धातु)
Formकृदन्त—क्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि (is stated/declared)

Sūta — inferred (index-style enumeration)

Tirtha: Vindhya (contextual) / Satyaloka (cosmological)

Type: peak

Listener: Sūta/Jātūkarṇya and assembly

Scene: A split tableau: (1) Vindhya mountain personified conversing with sage Nārada holding vīṇā; (2) a luminous vision of Satyaloka with Brahmā’s realm, radiant architecture and serene sages.

V
Vindhya
N
Nārada
S
Satyaloka

FAQs

Purāṇic teaching links sacred geography and cosmic hierarchy—dialogue and cosmology together orient the listener toward dharma.

No single tīrtha is named in this verse; it functions as an index of earlier topics leading into Kāśī’s Māhātmya.

None; it is a topical summary (anukramaṇikā).