Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 3

कथं विंध्योप्यवाप स्वां प्रकृतिं तादृगुन्नतः । तववागमृतांभोधौ मनो मे स्नातुमुत्सुकम्

kathaṃ viṃdhyopyavāpa svāṃ prakṛtiṃ tādṛgunnataḥ | tavavāgamṛtāṃbhodhau mano me snātumutsukam

विंध्यः कथं स्वां प्रकृतिं पुनरवाप, तादृगुन्नतः? तव वागमृताम्भोधौ मनो मे स्नातुमुत्सुकम्।

कथम्how
कथम्:
Prashna (Interrogative/प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नवाचक अव्यय (interrogative adverb)
विन्ध्यःVindhya (mountain)
विन्ध्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविन्ध्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अपिeven, also
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle: also/even)
अवापobtained, regained
अवाप:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअव-√आप् (प्राप्तौ) (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
स्वाम्his own
स्वाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
प्रकृतिम्natural state
प्रकृतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रकृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तादृक्such, of that kind
तादृक्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतादृश्/तादृक् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (indeclinable-stem adjective used nominatively)
उन्नतःlofty, raised
उन्नतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउन्नत (प्रातिपदिक/कृदन्त-प्राय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्
तवof you, your
तव:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; मध्यमपुरुष-सर्वनाम
वाक्speech
वाक्:
Sambandha (Apposition/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवाच्/वाक् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अमृताम्भोधौin the ocean of nectar
अमृताम्भोधौ:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअमृत (प्रातिपदिक) + अम्भोधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; समासः—अमृतः अम्भोधिः (ocean of nectar)
मनःmind
मनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मेmy
मे:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; enclitic form
स्नातुम्to bathe
स्नातुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Root√स्ना (स्नाने) (धातु) + तुमुन्
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त कृदन्त (infinitive); ‘to bathe’
उत्सुकम्eager
उत्सुकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्सुक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; मनः इति विशेष्यस्य विशेषणम्

Sūta (contextual continuation from 3.1)

Tirtha: Vindhya (referential); Kāśī remains the narrative anchor

Type: peak

Listener: Acyuta (as addressed)

Scene: The towering Vindhya, once swollen with pride, gently subsides to its natural measure as sage-power prevails; in the foreground, the listener’s mind is symbolized as a lotus bathing in a luminous ocean of words flowing from the teacher’s mouth.

S
Sūta
V
Vindhya (mountain)

FAQs

Humble inquiry and devotion to sacred speech are portrayed as a means to enter deep Purāṇic wisdom.

No tīrtha is named in this verse; it references the Vindhya episode while remaining within the Kāśīkhaṇḍa narrative arc.

None; the ‘bathing in speech’ is a metaphor for attentive listening and contemplation.