तदा स मूर्ध्न्युपाघ्राय राजा गर्भं प्रजापतिः । बुध इत्यकरोन्नाम तस्य बालस्य धीमतः
tadā sa mūrdhnyupāghrāya rājā garbhaṃ prajāpatiḥ | budha ityakaronnāma tasya bālasya dhīmataḥ
तदा प्रजापतिराजः शिशोर्मूर्ध्नि उपाघ्राय तस्य धीमतः बालस्य ‘बुधः’ इति नाम अकरोत् ॥
Skanda (to Agastya, deduced from Kāśīkhaṇḍa context)
Right naming and recognition by a dharmic authority establishes order and auspicious destiny.
The narrative is embedded in Kāśī Māhātmya, leading to Budha’s later Kāśī-centered worship.
None; it is a genealogical-narrative verse.