Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 93

आकर्ण्य तत्करुणवत्परिदेवितानि तानि द्रुमा व्रततयः कुसुमाश्रुपातैः । प्रायो रुदंति पततां विरुतार्तरावैरालोल्यमौलिमसकृत्पवनच्छलेन

ākarṇya tatkaruṇavatparidevitāni tāni drumā vratatayaḥ kusumāśrupātaiḥ | prāyo rudaṃti patatāṃ virutārtarāvairālolyamaulimasakṛtpavanacchalena

आकर्ण्य तत्करुणवत्परिदेवितानि, तानि द्रुमा व्रततयः कुसुमाश्रुपातैः। प्रायो रुदन्ति पततां विरुतार्तरावैर्, आलोल्यमौलिमसकृत्पवनच्छलेन॥

आकर्ण्यhaving heard
आकर्ण्य:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootआ + कर्ण् (धातु)
Formक्त्वान्त (अव्ययभाव) — Absolutive/gerund ‘having heard’
तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन — Accusative singular (referring to the lament)
करुणवत्compassionately
करुणवत्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकरुणवत् (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत् क्रियाविशेषण-प्रयोग — adverbial (‘compassionately’)
परिदेवितानिlamentations
परिदेवितानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपरि + देव् (धातु) → परिदेवित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन — Accusative plural (‘lamentations’)
तानिthose
तानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), बहुवचन — Accusative plural (referring to ‘परिदेवितानि’)
द्रुमाःtrees
द्रुमाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्रुम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन — Nominative plural
व्रततयःcreepers/vines
व्रततयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootव्रततय (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन — Nominative plural (a class of trees/creepers; ‘vines’)
कुसुमाश्रुपातैःwith showers of flower-tears (falling blossoms)
कुसुमाश्रुपातैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकुसुम + अश्रु + पात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन — Instrumental plural; समास: कुसुम-अश्रु (कर्मधारय) + पात (तत्पुरुष)
प्रायःmostly
प्रायः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootप्रायः (अव्यय)
Formप्रायशः-अव्यय — adverb (‘generally/mostly’)
रुदन्तिweep
रुदन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootरुद् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, बहुवचन — Present indicative, 3rd plural
पतताम्of (flowers) falling
पतताम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपत् (धातु) → पतत् (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), षष्ठी (6), बहुवचन — Genitive plural (‘of those falling’)
विरुतार्तरावैःwith cries of distressed sounds
विरुतार्तरावैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootविरुत + आर्त + राव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन — Instrumental plural; समास: विरुत (कर्मधारय) + आर्त-राव (तत्पुरुष)
आलोल्यमौलिम्(making) the crown/top sway
आलोल्यमौलिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootआ + लोल्य (प्रातिपदिक) + मौलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन — Accusative singular; समास: आलोल्य + मौलि (कर्मधारय/तत्पुरुष)
असकृत्repeatedly
असकृत्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअसकृत् (अव्यय)
Formआवृत्त्यर्थक-अव्यय — adverb (‘again and again’)
पवनच्छलेनby the pretext of the wind
पवनच्छलेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपवन + छल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन — Instrumental singular; समास: पवन + छल (षष्ठी-तत्पुरुष: ‘wind’s pretext’)

Narrator (Purāṇic narrative voice)

Tirtha: Kāśī-vana/ghāṭa-parisara (implied sacred grove)

Type: ghat

Scene: Trees stand like vow-bound ascetics; blossoms fall like tears; birds cry in distress as if sharing the lament; treetops sway repeatedly, ‘blaming the wind’ for their grief.

FAQs

It depicts cosmic sympathy: even nature mirrors human sorrow, intensifying the moral-emotional ground for turning toward sacred consolation.

Not directly; it remains part of the Kāśī Khaṇḍa’s larger praise of Kāśī’s sacred atmosphere.

None.