
Sukta 8.91
अयं लघुस्तोत्रः सोमं निहितं निधिं इव लब्ध्वा वह्यमानं दर्शयति—इन्द्रायैव विशेषतः पिष्टं, स च विजयी बलवान् देवः हविर्पानं कृत्वा बलं ददाति। सोमस्य आविष्कारस्य दीप्तं पौराणिकं चित्रं प्रदर्श्य, ततः ‘कदाचित्’ इन्द्रः अस्माकं हिताय प्रवर्तेत इति आशापूर्णं आह्वानं प्रवर्तते; अन्ते च अपालाया आख्याने इन्द्रस्य शोधकशक्त्या पुनर्नवीकरणं प्रकाशनं च समाप्यते।
Mantra 1
कन्या वारवायती सोममपि स्रुताविदत् । अस्तं भरन्त्यब्रवीदिन्द्राय सुनवै त्वा शक्राय सुनवै त्वा ॥
कन्या वारवायती स्रुताव् अपि सोमम् अविदत्। अस्तं भरन्ती अब्रवीत्—“इन्द्राय त्वा सुनवै, शक्राय त्वा सुनवै” इति। एवम् जयिष्णवे बले सोमरसः सुसंस्कृतो भवति।
Mantra 2
असौ य एषि वीरको गृहंगृहं विचाकशद् । इमं जम्भसुतं पिब धानावन्तं करम्भिणमपूपवन्तमुक्थिनम् ॥
असौ य एषि वीरकः गृहं गृहं विचाकशत्—हे (इन्द्र), इमं जम्भसुतं पिब; धानावन्तं करम्भिणम्, अपूपवन्तम्, उक्थिनम्। परिभ्रमद् बलम् अनेन सुसंस्कृतेन साररसेन तृप्यतु।
Mantra 3
आ चन त्वा चिकित्सामोऽधि चन त्वा नेमसि । शनैरिव शनकैरिवेन्द्रायेन्दो परि स्रव ॥
आ चन त्वां चिकित्सामोऽधि चन त्वां नेमसि; शनैरिव शनकैः, हे सोम-इन्दो, परि स्रव—इन्द्राय परि स्रव। आनन्दरसोऽपि शनैः शनैः सर्वतो व्याप्नोतु, यावत् सत्त्वं तं धारयितुं शक्नोति।
Mantra 4
कुविच्छकत्कुवित्करत्कुविन्नो वस्यसस्करत् । कुवित्पतिद्विषो यतीरिन्द्रेण संगमामहै ॥
कुविच्छकत्, कुवित्करत्, कुविन्नो वस्यसस्करत्—कः जानाति? स नोऽधिकदीप्तं सुखमयं च वसु-भावं विधास्यति। कः जानाति—इन्द्रेण सह वयं संगमामहै, पतिद्विषो यतीः प्रतिपक्षगतीश्च नुदेम।
Mantra 5
इमानि त्रीणि विष्टपा तानीन्द्र वि रोहय । शिरस्ततस्योर्वरामादिदं म उपोदरे ॥
इमानि त्रीणि विष्टपा—तान्य् इन्द्र, वि रोहय, यथार्थवृद्धिं नय। तस्य शिरसः उर्वरां क्षेत्रं निष्कासय; इदमपि मम अन्तः, उपोदरे—अन्तर्गहने—निधेहि।
Mantra 6
असौ च या न उर्वरादिमां तन्वं मम । अथो ततस्य यच्छिरः सर्वा ता रोमशा कृधि ॥
असौ च या न उर्वरादिमां तन्वं मम कृधि पात्रभूताम्। अथो ततस्य यच्छिरः सर्वास्ता रोमशाः कृधि—जीवद्रोमैः समन्तादाच्छादय।
Mantra 7
खे रथस्य खेऽनसः खे युगस्य शतक्रतो । अपालामिन्द्र त्रिष्पूत्व्यकृणोः सूर्यत्वचम् ॥
खे रथस्य खेऽनसः खे युगस्य शतक्रतो। अपालामिन्द्र त्रिष्पूत्व्यकृणोः सूर्यत्वचम्॥
A vivid scene: a maiden discovers Soma along the flowing path and declares her intent to press it for Indra.
The hymn turns to expectation and invocation—repeated ‘kuvit’ (“who knows, perhaps”) expressing hopeful trust that Indra will act, grant a better state, and help repel opposing forces.
The remembered miracle of renewal: Indra’s triple purification of Apālā resulting in ‘sun-skin’—a radiant, transformed condition.
Confidence settles on Indra’s power to purify, protect, and illumine, validating the Soma offering and the worshipper’s hope for well-being.
indrāya sunavai tvā śakrāya sunavai tvā
kuvit… kuvit… kuvit
triḥ pūtvī… sūryatvacam
It begins with a maiden who finds Soma on a flowing path, brings it home, and declares she will press it for Indra. The hymn later recalls Indra’s act of triple purification that renews Apālā with radiant ‘sun-skin’.
It expresses a devotional, hopeful stance: the worshipper trusts that Indra may act, may grant a better condition, and may help remove forces that oppose well-being.
On the ritual level it echoes repeated straining/cleansing of Soma; inwardly it points to progressive purification that enables a luminous transformation, symbolized by Apālā’s renewed radiance.
Answers come straight from the texts, with the shlokas they draw on. Ask in your own words.
A free sign-in with Google or Apple keeps your chat saved across web and the app.