Previous Verse
Next Verse

Shloka 41

शरत्प्रवेशे रामविलापः तथा सुग्रीवप्रमादे लक्ष्मणप्रेषणम्

Autumn’s Onset: Rama’s Lament and Lakshmana Sent to Sugriva

वित्रास्य कारण्डवचक्रवाकान्महारवैर्भिन्नकटा गजेन्द्राः।सरस्सु बद्धाम्बुजभूषणेषुविक्षोभ्य विक्षोभ्य जलं पिबन्ति।।

vitrāsya kāraṇḍavacakravākān mahāravair bhinnakaṭā gajendrāḥ | sarassu baddhāmbujabhūṣaṇeṣu vikṣobhya vikṣobhya jalaṃ pibanti ||

वित्रास्य कारण्डवचक्रवाकान् महारवैर्भिन्नकटा गजेन्द्राः। सरस्सु बद्धाम्बुजभूषणेषु विक्षोभ्य विक्षोभ्य जलं पिबन्ति॥

vitrāsyahaving frightened
vitrāsya:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeIndeclinable
Rootvi-√tras (धातु; 'त्रस्' to frighten)
Formक्त्वान्त अव्ययम् (gerund); 'having terrified'
kāraṇḍava-cakravākānducks and cakravāka birds
kāraṇḍava-cakravākān:
Karma (कर्म/Object of vitrāsya)
TypeNoun
Rootkāraṇḍava (प्रातिपदिक) + cakravāka (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्वसमासः (इतरेतर); पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचनम्
mahā-ravaiḥwith loud roars
mahā-ravaiḥ:
Karaṇa (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootmahā (प्रातिपदिक) + rava (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः; पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचनम्
bhinna-kaṭāḥwith split/oozing temples (in rut)
bhinna-kaṭāḥ:
Karta-anvaya (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootbhinna (कृदन्त; √bhid 'भिद्' क्त) + kaṭa (प्रातिपदिक; here 'temple/cheek' of elephant, ichor-flowing)
Formकर्मधारयसमासः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचनम्; गजेन्द्राः विशेषयति
gajendrāḥlordly elephants
gajendrāḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootgaja (प्रातिपदिक) + indra (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचनम्
sarassuin lakes
sarassu:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootsaras (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचनम् (Vedic/epic locative plural form)
baddha-ambuja-bhūṣaṇeṣuin (lakes) adorned with lotuses
baddha-ambuja-bhūṣaṇeṣu:
Adhikaraṇa-viśeṣaṇa (अधिकरण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootbaddha (कृदन्त; √bandh 'बन्ध्' क्त) + ambuja (प्रातिपदिक) + bhūṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहिसमासः; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचनम्; सरस्सु विशेषणम्—'येषु अम्बुजानि भूषणत्वेन बद्धानि' (ornamented with lotuses)
vikṣobhyahaving churned/stirred
vikṣobhya:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeIndeclinable
Rootvi-√kṣubh (धातु; 'क्षुभ्' to agitate)
Formक्त्वान्त अव्ययम्; पुनरुक्तिः (repetition) for intensity
vikṣobhyahaving stirred repeatedly
vikṣobhya:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeIndeclinable
Rootvi-√kṣubh (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययम्; द्विरुक्तिः (again and again)
jalamwater
jalam:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootjala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचनम्
pibantidrink
pibanti:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√pā (धातु; 'पा' to drink)
Formलट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्

'Excellent elephants in rut, with ichor exuding from their temples trumpet, frightening the ducks and chakravaka birds in the water. Strirring the water in the lakes, ornamented with lotuses, they drink it.

C
cakravāka birds
L
lakes (saras)
L
lotuses (ambuja)

FAQs

It illustrates how unchecked power can unsettle the weak; Dharmic strength protects rather than terrorizes, even when one is capable of domination.

A naturalistic scene in autumn: rutting elephants loudly dominate lotus-lakes, scattering waterbirds.

Implied ideal: compassion and restraint in the use of strength.