Previous Verse
Next Verse

Shloka 28

सीताहरणम्

Ravana reveals his true form and abducts Sita

त्वं कर्म कृतवानेतत्कालोपहतचेतनः।।3.49.28।।जीवितान्तकरं घोरं रामाद्व्यसनमाप्नुहि।

tvaṁ karma kṛtavān etat kālopahatacetanaḥ || 3.49.28 || jīvitāntakaraṁ ghoraṁ rāmād vyasanam āpnuhi |

कालोपहतचेतनः त्वम् एतत् कर्म कृतवान्; रामात् घोरं जीवितान्तकरं व्यसनम् आप्नुहि।

त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कर्मdeed
कर्म:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
कृतवान्have done
कृतवान्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्तवतु), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘having done/did’ (periphrastic perfect sense)
एतत्this
एतत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; adjective to ‘कर्म’
कालोपहतचेतनःone whose senses are impaired by time
कालोपहतचेतनः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootकाल + उपहत + चेतन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (कालेन उपहतं चेतनं यस्य)
जीवितान्तकरम्life-ending
जीवितान्तकरम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootजीवित + अन्त + कर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः ‘life-ending’ qualifying ‘व्यसनम्’
घोरम्terrible
घोरम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; qualifying ‘व्यसनम्’
रामात्from Rāma
रामात्:
Apādāna (अपादान)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; source/agent ‘from Rāma’
व्यसनम्calamity
व्यसनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootव्यसन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; object of ‘आप्नुहि’
आप्नुहिattain / meet with
आप्नुहि:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootआप् (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Time has taken a toll of your senses. This has made you do what you have done. A great calamity is awaiting you in the hands of Rama. It will end your life.

S
Sītā
R
Rāvaṇa
R
Rāma
K
Kāla (Time)

FAQs

Adharma invites inevitable retribution; dharma asserts that righteous force (here, Rāma) becomes the instrument through which evil meets its end.

Sītā directly addresses Rāvaṇa during the abduction, warning him that his act will bring about his destruction through Rāma.

Fearless truth-speaking (satya-vacana): Sītā speaks plainly to the aggressor, upholding moral law without submission.