Previous Verse
Next Verse

Padma Purana — Bhumi Khanda, Shloka 15

Entering Kāmodā and the Doctrine of Dreams, Sleep, and the Self

तद्वत्स्वप्नस्य वै भावः कथ्यते शृणु भामिनि । आत्मा शुद्धो विरक्तस्तु रागद्वेषविवर्जितः

tadvatsvapnasya vai bhāvaḥ kathyate śṛṇu bhāmini | ātmā śuddho viraktastu rāgadveṣavivarjitaḥ

तद्वत् स्वप्नस्य वै भावः कथ्यते—शृणु भामिनि। आत्मा शुद्धो विरक्तश्च रागद्वेषविवर्जितः।

तद्वत्likewise
तद्वत्:
Sambandha (Manner/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतद्वत् (अव्यय/तद्धित)
Formअव्यय (adverbial: 'in that manner/likewise')
स्वप्नस्यof the dream
स्वप्नस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootस्वप्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
वैindeed
वै:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिश्चयार्थ-अव्यय (particle)
भावःnature/state
भावः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कथ्यतेis described
कथ्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकथ् (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), प्रथम-पुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive)
शृणुlisten
शृणु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (आज्ञार्थ), मध्यम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
भामिनिO lovely woman
भामिनि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootभामिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
आत्माthe Self
आत्मा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शुद्धःpure
शुद्धः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुद्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (आत्मनः)
विरक्तःdetached
विरक्तः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि-रक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकृदन्त (क्त) — 'detached'
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थ-अव्यय (particle)
राग-द्वेष-विवर्जितःfree from attachment and aversion
राग-द्वेष-विवर्जितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootराग (प्रातिपदिक) + द्वेष (प्रातिपदिक) + विवर्जित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (रागद्वेषाभ्यां विवर्जितः); कृदन्त—क्त (वि+वृज्/वर्ज्)

Unspecified (a male teacher addressing a woman as 'bhāmini')

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

Sandhi Resolution Notes: तद्वत्स्वप्नस्य = तद्वत् + स्वप्नस्य; विरक्तस्तु = विरक्तः + तु

FAQs

It asserts that the Self (ātman) is inherently pure and detached, and that true understanding of experiences like dreams should be grounded in freedom from attachment (rāga) and aversion (dveṣa).

Rāga (clinging) and dveṣa (repulsion) are paired as the two primary emotional forces that bind perception and behavior; the verse defines the Self as untouched by both.

By introducing dream-discussion with the premise of a pure, unattached Self, the verse frames dreams as phenomena to be understood without emotional entanglement, emphasizing inner detachment as the basis for discernment.