Shloka 92

अतः संक्षिप्य गदितं मया पुण्यं प्रभासजम् । न प्रभाससमं तीर्थं त्रिषु लोकेषु मोहिनि ॥ ९२ ॥

ataḥ saṃkṣipya gaditaṃ mayā puṇyaṃ prabhāsajam | na prabhāsasamaṃ tīrthaṃ triṣu lokeṣu mohini || 92 ||

अतः प्रभासजं पुण्यं मया संक्षेपतः कथितम्। हे मोहिनि, त्रिषु लोकेषु प्रभाससमं तीर्थं न विद्यते॥

अतःtherefore
अतः:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्यय (causal/conclusive adverb): ‘therefore/for this reason’
संक्षिप्यhaving summarized
संक्षिप्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम् + क्षिप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्यय; ‘having summarized’
गदितम्(it) has been said
गदितम्:
Kriya (क्रिया/भूतकर्मणि)
TypeVerb
Rootगद् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘said’
मयाby me
मया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (instrumental), एकवचन
पुण्यम्holy/meritorious
पुण्यम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
प्रभासजम्arising from/connected with Prabhāsa
प्रभासजम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रभास + ज (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (प्रभासस्य जः = arising from Prabhāsa)
not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation)
प्रभाससमम्equal to Prabhāsa
प्रभाससमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रभास + सम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (प्रभासेन समम् = equal to Prabhāsa)
तीर्थम्pilgrimage place
तीर्थम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
त्रिषुin the three
त्रिषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formत्रिलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (locative), बहुवचन; विशेषणम्
लोकेषुworlds
लोकेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
मोहिनिO enchanting one
मोहिनि:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमोहिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (vocative), एकवचन

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: bhakti

P
Prabhasa
M
Mohini

FAQs

The verse concludes the teaching by asserting Prabhāsa as a supreme tīrtha whose associated puṇya is unrivaled across the three worlds, emphasizing the extraordinary spiritual efficacy of pilgrimage there.

By elevating Prabhāsa as the foremost tīrtha, the verse supports bhakti-oriented practice through tīrtha-yātrā—approaching the divine via sacred places, remembrance, and reverent observance connected with that kṣetra.

No specific Vedāṅga (e.g., Vyākaraṇa, Jyotiṣa, Kalpa) is taught directly; the practical takeaway is Kalpa-aligned dharma in the form of tīrtha-sevā and pilgrimage discipline, presented as a potent means for accruing puṇya.