Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

Prabhāsa-kṣetra: Circuit of Tīrthas and Shrines Leading to Bhukti and Mokṣa

गौरीदेवीं समभ्यर्च्य नरोऽभिलषितं लभेत् । संनिहत्याह्वयं तीर्थं प्राप्य तत्र वरानने ॥ २० ॥

gaurīdevīṃ samabhyarcya naro'bhilaṣitaṃ labhet | saṃnihatyāhvayaṃ tīrthaṃ prāpya tatra varānane || 20 ||

गौरीदेवीं सम्यगर्चयित्वा नरोऽभिलषितं वरं लभते। वरानने, संनिहत्याह्वयं तीर्थं प्राप्य तत्रेष्टफलमवाप्नुयात्॥२०॥

गौरीदेवींGaurī-devī (Goddess Gaurī)
गौरीदेवीं:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगौरी-देवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; समासः कर्मधारयः (गौरी च सा देवी)
समभ्यर्च्यhaving worshipped
समभ्यर्च्य:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्+अभि+अर्च् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वकालिक क्रिया; धातुः अर्च् (पूजायाम्)
नरःa man
नरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अभिलषितम्the desired (object)
अभिलषितम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअभि+लष् (धातु) → अभिलषित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle) ‘इष्ट/अभिलषित’
लभेत्may obtain
लभेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
संनिहत्याह्वयम्named Saṃnihati
संनिहत्याह्वयम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसंनिहत्य-आह्वय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (संनिहत्यस्य आह्वयः)
तीर्थम्the sacred ford/pilgrimage place
तीर्थम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्राप्यhaving reached
प्राप्य:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र+आप् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वकालिक क्रिया; धातुः आप् (प्राप्तौ)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; स्थानवाचक क्रियाविशेषण (locative adverb)
वराननेO fair-faced one
वरानने:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवरानना (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, संबोधन-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (वरम् आननं यस्याः)

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: adbhuta

G
Gauri (Parvati)
S
Saṃnihatyāhvaya Tirtha

FAQs

It states a tirtha-phala principle: sincere worship of Gaurī, especially at the named pilgrimage spot Saṃnihatyāhvaya, is said to quickly yield one’s intended spiritual or worldly aim, emphasizing faith (śraddhā) and sacred place (tīrtha) potency.

Bhakti is shown as direct, personal worship—“samabhyarcya” (duly honoring the deity). The verse highlights that devoted worship of the Devī, supported by tīrtha-sevā (pilgrimage), becomes a means for receiving grace (anugraha) and desired outcomes.

Ritual practice (kalpa/ācāra) is implied: proper pūjā (samabhyarcya) and tīrtha-yātrā procedure. While no technical Vedanga is named, the verse points to correct observance of worship-vidhi and pilgrimage discipline as the practical takeaway.