Previous Verse
Next Verse

Shloka 68

Description of the Pilgrimage to the Sacred Tīrthas

Kurukṣetra-yātrā-krama

यस्मिन्मुक्तिमवाप्नोति दर्शनादेव मानवः । तत्रस्थानर्चयित्वा च देवान्पितृगणानपि ॥ ६८ ॥

yasminmuktimavāpnoti darśanādeva mānavaḥ | tatrasthānarcayitvā ca devānpitṛgaṇānapi || 68 ||

यस्मिन्दर्शनमात्रेण मुक्तिमवाप्नोति मानवः। तत्रस्थोऽर्चयित्वा च देवान् पितृगणानपि॥

यस्मिन्in which
यस्मिन्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धक (relative)
मुक्तिम्liberation
मुक्तिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अवाप्नोतिattains
अवाप्नोति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootअव√आप् (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
दर्शनात्from/by (mere) seeing
दर्शनात्:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (ablative), एकवचन
एवindeed/just
एव:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण
मानवःa human
मानवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
स्थानम्the place
स्थानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अर्चयित्वाhaving worshipped
अर्चयित्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Root√अर्च् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; पूर्वक्रिया
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
देवान्the gods
देवान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
पितृ-गणान्the groups of ancestors
पितृ-गणान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (पितॄणां गणाः = groups of ancestors)
अपिalso
अपि:
Connector/Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपि-कार (also)

Narada (narrating Tirtha-Mahatmya instructions)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

D
Deva
P
Pitṛs

FAQs

It teaches that certain tirthas are so potent that mere darśana (sacred visitation) can grant mokṣa, yet the pilgrim should complete the visit with reverent worship—honoring both Devas and Pitṛs.

It frames pilgrimage as a bhakti-act: not only seeing the holy place but actively offering arcana (worship) there, extending devotion to the divine order (Devas) and gratitude to lineage (Pitṛs).

Ritual application is implied: proper tirtha-vidhi includes arcana and Pitṛ-related rites (such as tarpaṇa/śrāddha-oriented offerings), reflecting Kalpa-style procedural dharma rather than grammar or astrology.