Previous Verse
Next Verse

Shloka 102

Prayaga-mahatmya

Glory of Prayaga and the Magha Bath at Triveni

त्रिकालमेकस्नायी चाहारमुक्तिं य आचरेत् । विश्वासघातपापात्तु त्रिभिर्मासैः स शुद्ध्यति ॥ १०२ ॥

trikālamekasnāyī cāhāramuktiṃ ya ācaret | viśvāsaghātapāpāttu tribhirmāsaiḥ sa śuddhyati || 102 ||

त्रिकालं एकस्नायी च निराहारव्रतं चरेत् । विश्वासघातपापात्तु त्रिभिर्मासैः स शुद्ध्यति ॥

त्रिकालम्thrice a day
त्रिकालम्:
क्रियाविशेषण (Kriyā-viśeṣaṇa)
TypeIndeclinable
Rootत्रि (प्रातिपदिक) + काल (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावसमासः; क्रियाविशेषण (adverbial accusative) = ‘त्रिषु कालेषु/त्रिवारम्’
एकस्नायीone who bathes once (daily)
एकस्नायी:
कर्तृ (Kartā)
TypeNoun
Rootएक (प्रातिपदिक) + स्नायी (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; समासः—एकवारं स्नायी (one-time bather)
and
:
सम्बन्ध (Sambandha)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय
आहारमुक्तिम्abstaining from food (fasting)
आहारमुक्तिम्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootआहार (प्रातिपदिक) + मुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः—आहारस्य मुक्ति: (abstention from food/fasting)
यःwho
यः:
कर्तृ (Kartā)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative pronoun)
आचरेत्should practice
आचरेत्:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootआ + चर् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
विश्वास-घात-पापात्from the sin of betraying trust
विश्वास-घात-पापात्:
अपादान (Apādāna)
TypeNoun
Rootविश्वास (प्रातिपदिक) + घात (प्रातिपदिक) + पाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी विभक्ति, एकवचन (Ablative singular); समासः—विश्वासस्य घातः (breach of trust) तस्मात् पापम्; ‘from the sin of betraying trust’
तुhowever/indeed
तु:
सम्बन्ध (Sambandha)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय, निपात
त्रिभिःby three
त्रिभिः:
करण (Karaṇa)
TypeAdjective
Rootत्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, बहुवचन (Instrumental plural); संख्यावाचक विशेषण
मासैःmonths
मासैः:
करण (Karaṇa)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, बहुवचन (Instrumental plural); कालपरिमाणे करण (instrument of time span)
सःhe
सः:
कर्तृ (Kartā)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन (Nominative singular)
शुद्ध्यतिbecomes purified
शुद्ध्यति:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootशुध् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद (intransitive)

Sanatkumara (teaching Narada in a prāyaścitta context)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: karuna

N
Narada
S
Sanatkumara

FAQs

It frames betrayal of trust (viśvāsaghāta) as a serious ethical fault and prescribes a structured prāyaścitta—discipline of body and mind through trikāla observance and food-restraint—leading to inner purification over a defined period.

While primarily an expiation rule, it supports bhakti indirectly: purity (śuddhi) gained through regulated living and self-control is treated as a foundation for sincere worship and steadiness in devotion.

The verse relies on time-discipline tied to trikāla/sandhyā practice (a ritual-time framework associated with kalpa and daily observances), emphasizing precise scheduling of snāna and restraint as part of prāyaścitta.