Shloka 74

आर्तिघ्नं सर्वलोकानामनंतबलपौरुषम् । अर्चनीयो हि भूतानामंतो यस्य न विद्यते ॥ ७४ ॥

ārtighnaṃ sarvalokānāmanaṃtabalapauruṣam | arcanīyo hi bhūtānāmaṃto yasya na vidyate || 74 ||

आर्तिघ्नं सर्वलोकानामनन्तबलपौरुषम्; अर्चनीयो हि भूतानाम्, अन्तो यस्य न विद्यते॥

आर्तिघ्नम्destroyer of distress
आर्तिघ्नम्:
Karma-samānādhikaraṇa (कर्म-समानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootआर्ति-घ्न (प्रातिपदिक; आर्ति + घ्न)
Formतत्पुरुष-समास (आर्तिं हन्तीति), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (पुरुषोत्तमम् इत्यस्य)
सर्वलोकानाम्of all worlds
सर्वलोकानाम्:
Sambandha (सम्बन्धः/षष्ठी)
TypeNoun
Rootसर्व-लोक (प्रातिपदिक; सर्व + लोक)
Formकर्मधारय-समास (सर्वे लोकाः), पुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
अनन्तबलपौरुषम्of endless strength and valor
अनन्तबलपौरुषम्:
Karma-samānādhikaraṇa (कर्म-समानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootअनन्त-बल-पौरुष (प्रातिपदिक; अनन्त + बल + पौरुष)
Formबहुपद-तत्पुरुष-समास (अनन्तं बलं च पौरुषं च यस्य/यत्र), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
अर्चनीयःworthy of worship
अर्चनीयः:
Karta (कर्ता/विधेय-विशेषण)
TypeAdjective
Root√अर्च् (धातु) → अर्चनीय (कृदन्त, अनीयर्)
Formअनीयर्-प्रत्ययान्त (gerundive: fit to be worshipped), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्धः/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/causal particle: indeed/for)
भूतानाम्of beings
भूतानाम्:
Sambandha (सम्बन्धः/षष्ठी)
TypeNoun
Rootभूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
अन्तःend / limit
अन्तः:
Karta (कर्ता/विद्यते-कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
यस्यwhose
यस्य:
Sambandha (सम्बन्धः/षष्ठी)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसम्बन्ध-सर्वनाम, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
not
:
Sambandha (सम्बन्धः/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
विद्यतेexists / is found
विद्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√विद् (धातु; विद्=सत्तायाम्/लभे)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन, आत्मनेपद

Narada (contextual narration within Uttara-Bhaga; praise of the Supreme Lord)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

V
Vishnu

FAQs

The verse identifies the Supreme Lord (Vishnu) as the universal remover of suffering and as limitless in power, establishing that worship (arcanā) directed to Him leads toward protection, upliftment, and ultimately moksha.

By declaring the Lord as uniquely “worthy of worship” and without any limit, the verse frames bhakti as single-pointed reverence toward the infinite Vishnu, trusting His boundless capacity to dispel distress across all realms.

No specific Vedanga procedure is taught in this line; however, it implicitly supports the practice of arcanā (formal worship)—a key applied discipline in Purāṇic ritual culture—centered on correct devotion and praise of Vishnu.