Shloka 39

अकारस्तत्र विज्ञेयो विष्णुलोकगतिप्रदः । तस्य दक्षिणपार्श्वे तु उकारः परिकीर्तितः ॥ ३९ ॥

akārastatra vijñeyo viṣṇulokagatipradaḥ | tasya dakṣiṇapārśve tu ukāraḥ parikīrtitaḥ || 39 ||

तत्र अकारः विज्ञेयः विष्णुलोकगतिप्रदः। तस्य दक्षिणपार्श्वे तु उकारः परिकीर्तितः॥

अकारःthe letter 'a'
अकारः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअकार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
तत्रthere/in that (Oṃkāra)
तत्र:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb: there)
विज्ञेयःis to be understood
विज्ञेयः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-ज्ञा (धातु)
Formतव्यत्/य-प्रत्ययान्त कृदन्त (gerundive), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विध्यर्थः—'is to be known'
विष्णु-लोक-गति-प्रदःgranting the path to Viṣṇu’s world
विष्णु-लोक-गति-प्रदः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविष्णु (प्रातिपदिक) + लोक (प्रातिपदिक) + गति (प्रातिपदिक) + प्रद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; समासः बहुपद-तत्पुरुषः (विष्णुलोकस्य गतिं प्रददाति इति)
तस्यof it/of that
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; सर्वनाम
दक्षिण-पार्श्वेon the right side
दक्षिण-पार्श्वे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदक्षिण (प्रातिपदिक) + पार्श्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः कर्मधारयः (दक्षिणं पार्श्वम्)
तुindeed/but
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (particle), विरोध/विशेषार्थक (but/indeed)
उकारःthe letter 'u'
उकारः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootउकार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
परिकीर्तितःis declared
परिकीर्तितः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि-कीर्त् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि—'is declared'

Sanatkumara (teaching Narada in the dialogue framework)

Vrata: none

Rasa: {"primary_rasa":"shanta","secondary_rasa":"bhakti","emotional_journey":"A calm, analytical mapping of sound to soteriology: ‘A’ grants Viṣṇu-loka; then attention turns to ‘U’ as the next component."}

V
Vishnu

FAQs

It assigns salvific power to the primal syllable ‘A’, teaching that correct mantric understanding leads to attainment of Viṣṇu’s abode (Viṣṇuloka).

By linking devotionally charged mantra-syllables with Viṣṇu’s realm, it frames bhakti as practiced through reverent japa, contemplation, and knowledge of the Lord’s mantric form.

Śikṣā (Vedic phonetics): precise recognition of vowels (akāra/ukāra) and their placement is treated as spiritually consequential in mantra practice.