Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

The Procedure for Offering Piṇḍa (Funerary Rice-balls) — Gayā-māhātmya

दंडं प्रदर्शयेद्भिक्षुर्गयां गत्वा न पिंडदः । न्यस्य विष्णुपदे दंडं मुच्यते पितृभिः सह ॥ ३१ ॥

daṃḍaṃ pradarśayedbhikṣurgayāṃ gatvā na piṃḍadaḥ | nyasya viṣṇupade daṃḍaṃ mucyate pitṛbhiḥ saha || 31 ||

गयां गत्वा भिक्षुः पिण्डदानं न कुर्यादपि, दण्डं तु प्रदर्शयेत्। विष्णुपदे दण्डं न्यस्य स पितृभिः सह मुच्यते॥

दण्डम्staff
दण्डम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (accusative/कर्म), एकवचन
प्रदर्शयेत्should show/display
प्रदर्शयेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√दृश् (धातु) + णिच् (causative)
Formणिजन्त (causative), विधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद; उपसर्गः प्र-
भिक्षुःa mendicant
भिक्षुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभिक्षु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (nominative/कर्ता), एकवचन
गयाम्to Gayā
गयाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (accusative/कर्म), एकवचन
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√गम् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; अर्थः ‘having gone’
not
:
Pratishedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negation)
पिण्डदःa giver of piṇḍa (rice-ball offering)
पिण्डदः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपिण्ड-द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (nominative), एकवचन; समासः तत्पुरुषः/उपपद-समासः (‘पिण्डं ददाति’ इति ‘पिण्डद’ = piṇḍa-giver)
न्यस्यhaving placed
न्यस्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootनि-√अस्/√स्यन्द्? (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund) from √अस् ‘to place/throw’ with उपसर्गः नि- (standard form: न्यस्य = ‘having placed’); अव्ययभाव
विष्णुपदेat Viṣṇu’s footprint/holy spot
विष्णुपदे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootविष्णु-पद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (locative/अधिकरण), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (‘विष्णोः पदम्’)
दण्डम्staff
दण्डम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (accusative/कर्म), एकवचन
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√मुच् (धातु)
Formलट् (Present/वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; कर्मणि प्रयोग (passive sense: ‘is released’)
पितृभिःwith the ancestors
पितृभिः:
Sahakaraka (सह/सहयोग)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (instrumental/करण), बहुवचन
सहtogether with
सह:
Sahakaraka (सह)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक उपसर्ग/निपात (postposition-like indeclinable: ‘together with’)

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: bhakti

V
Vishnu
V
Vishnupada
G
Gaya
P
Pitrs

FAQs

It teaches that Gayā—especially Viṣṇupada—has exceptional salvific power: even a renunciant who cannot perform the full piṇḍa-rite may secure liberation for himself and his Pitṛs through a symbolic offering (placing the daṇḍa) at Viṣṇu’s sacred footprint.

Bhakti is implied through reliance on Viṣṇu’s grace at Viṣṇupada: the act is effective not merely as mechanics of ritual, but because it is performed at the locus of Viṣṇu’s presence, acknowledging Him as the ultimate giver of release for the living and the ancestors.

It reflects Kalpa (ritual procedure): a dharmic alternative for bhikṣus/saṃnyāsins who may not perform piṇḍa-dāna, substituting a sanctioned symbolic act at a prescribed tīrtha (Viṣṇupada, Gayā).