Shloka 27

तिष्ठध्वं पितुरादेशादिमां शुश्रूषये ह्यहम् । स एवमुक्त्वा गत्वा तु बाहुभ्यां परिगृह्य वै । क्रमे पञ्चदशे प्राप्ते पर्यंके त्ववरोपयत् ॥ २७ ॥

tiṣṭhadhvaṃ piturādeśādimāṃ śuśrūṣaye hyaham | sa evamuktvā gatvā tu bāhubhyāṃ parigṛhya vai | krame pañcadaśe prāpte paryaṃke tvavaropayat || 27 ||

पितुरादेशानुसारं यूयं अत्रैव तिष्ठत; अहं तस्याः शुश्रूषां करिष्यामि। इत्युक्त्वा स गत्वा बाहुभ्यां परिगृह्य तां, पञ्चदशे क्रमे प्राप्ते पर्यङ्केऽवरोपयामास॥

तिष्ठध्वम्stand / remain
तिष्ठध्वम्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलोट् (Imperative/आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष (2nd person), बहुवचन (Plural), परस्मैपद
पितुःof (my/our) father
पितुः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), षष्ठी विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular)
आदेशात्from the command
आदेशात्:
Apādāna (अपादान)
TypeNoun
Rootआदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), पञ्चमी विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन (Singular)
इमाम्this (woman)
इमाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (Feminine), द्वितीया विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular)
शुश्रूषयेI serve / I attend upon
शुश्रूषये:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootशुश्रूष् (धातु)
Formलट् (Present/वर्तमान), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन (Singular), आत्मनेपद
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अवधान/हेतु-प्रदर्शक (emphasis/indeed)
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम (1st person pronoun), प्रथमा विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण (adverb)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive), पूर्वकाल (prior action)
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive), पूर्वकाल (prior action)
तुthen / but
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle), विरोध/अनुक्रम (but/then)
बाहुभ्याम्with (his) two arms
बाहुभ्याम्:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootबाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), तृतीया विभक्ति (Instrumental/3rd), द्विवचन (Dual)
परिगृह्यhaving embraced / having taken hold
परिगृह्य:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि-ग्रह् (धातु)
Formल्यप्/तुमुन्-समकक्ष अव्ययकृदन्त: ल्यप् (gerund), पूर्वकाल (having taken/embraced)
वैindeed
वै:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (particle), निश्चय/प्रसिद्धि (indeed/verily)
क्रमेin due order / in sequence
क्रमे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular)
पञ्चदशेin the fifteenth (step/sequence)
पञ्चदशे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootपञ्चदश (संख्याप्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास (numerical compound), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular), (अध्याहृत) पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग—'क्रमे' इत्यस्य विशेषणम्
प्राप्तेwhen (it was) reached
प्राप्ते:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeVerb
Rootप्र-आप् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular), सति-सप्तमी (locative absolute)
पर्यङ्केon the couch/bed
पर्यङ्के:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपर्यङ्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular)
तुthen
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle), अनुक्रम (then)
अवरोपयत्he seated / he placed down
अवरोपयत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootअव-रुह्/अव-रोपय् (धातु; causative of अव-रुह्)
Formलङ् (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद, णिच्-प्रयोग (causative)

Narrator (Purana narrator relaying the episode; dialogue line spoken by an unnamed male attendant/son figure within the story)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: karuna

F
Father (pituḥ)
U
Unnamed woman/person being carried

FAQs

It highlights dharma expressed as obedience to parental instruction (pitr-ājñā) and selfless service (śuśrūṣā), portraying righteous conduct as a lived practice within the sacred narrative setting.

While not explicitly naming Vishnu-bhakti, it models the bhakti-principle of sevā (service) and humility—qualities that Narada Purana repeatedly treats as foundational dispositions for devotional life.

The verse primarily teaches dharmic conduct rather than a Vedanga; practically, it reinforces śiṣṭācāra (normative right behavior) and disciplined adherence to instruction, which underlies proper ritual and vrata observance in Purāṇic practice.