Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

Adhyaya 73The Uttama Manvantara: Classes of Devas, Indra Sushanti, and the Royal Lineage

अजः परशुचिर्दिव्यो महाबलपराक्रमः ।

पुत्रस्तस्य मनोरासन् विख्यातास्त्रिदशोपमाः ॥

ajaḥ paraśucir divyo mahābalaparākramaḥ | putras tasya manor āsan vikhyātās tridaśopamāḥ ||

अजः परशुशुद्धो दिव्यो महाबलपराक्रमः। तस्य मनोः सुतोऽभूत् तस्य पुत्राश्च त्रिंशत्समाः प्रसिद्धाः॥

अजःAja (name)
अजः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअज (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नाम (proper name)
परशुचिःbearing an axe / axe-marked
परशुचिः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootपरशु + चि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (परशुना चितः/परशु-चिह्नितः/परशु-धारी)
दिव्यःdivine
दिव्यः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
महाबलपराक्रमःof great strength and valor
महाबलपराक्रमः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootमहा + बल + पराक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय/बहुपद-समासः (महच्च बलं च पराक्रमश्च यस्य)
पुत्रःson
पुत्रः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तस्यof him/of that (Aja)
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
मनौin (the time of) Manu
मनौ:
Adhikarana (अधिकरण/Context)
TypeNoun
Rootमनु (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी, एकवचन (वैकल्पिक-रूप; loc. sg. of मनु)
आसन्were
आसन्:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
विख्याताःrenowned
विख्याताः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootवि + ख्या (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि क्त (PPP) ‘renowned’, पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
त्रिदशोपमाःlike the gods (thirty-three)
त्रिदशोपमाः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootत्रिदश + उपम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; तत्पुरुषः (त्रिदशैः उपमाः/सदृशाः)
Puranic narrator
GenealogyRoyal lineageManvantara

FAQs

Purity and prowess are presented as royal virtues: ideal kingship descends through lineages characterized by inner clarity (śuci) and outer courage (parākrama).

Vaṃśa (genealogies): the verse explicitly advances the dynastic line within the Manvantara narrative.

The epithet ‘paraśu-śuci’ suggests discriminative cutting (like an axe) that is nevertheless pure—symbolically, righteous rule ‘cuts away’ adharma without impurity of motive.