Adhyaya 46 — Cosmic Dissolution, the Emergence of Brahma, and the Measures of Time (Yugas, Manvantaras, and Brahma’s Day)
इति श्रीमार्कण्डेयपुराणे ब्रह्मोत्पतिर् नाम पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः ।
श्रीमन्महर्षिवेदव्यासप्रणीतं श्रीमार्कण्डेयपुराणम् । (द्वितीयो भागः)
षट्चत्वारिंशोऽध्यायः ।
क्रौष्टुकिरुवाच भगवन्स्त्वण्डसम्भूतिर्यथावत् कथिता मम ।
ब्रह्माण्डे ब्रह्मणो जन्म तथा चोक्तं महात्मनः ॥
iti śrīmārkaṇḍeyapurāṇe brahmotpatir nāma pañcacatvāriṃśo 'dhyāyaḥ | śrīmanmaharṣivedavyāsapraṇītaṃ śrīmārkaṇḍeyapurāṇam | (dvitīyo bhāgaḥ) ṣaṭcatvāriṃśo 'dhyāyaḥ | krauṣṭukir uvāca bhagavaṃs tv aṇḍasambhūtir yathāvat kathitā mama | brahmāṇḍe brahmaṇo janma tathā coktaṃ mahātmanaḥ
इति श्रीमार्कण्डेयपुराणे ‘ब्रह्मोत्पत्तिः’ नाम पञ्चचत्वारिंशोऽध्यायः समाप्तः (द्वितीयभागः)। षट्चत्वारिंशोऽध्यायः। क्रौष्टुकिरुवाच— भगवन्, ब्रह्माण्डस्य उत्पत्तिः सम्यग् मे व्याख्याता; तथा ब्रह्माण्डान्तर्गतस्य ब्रह्मणो जन्म च, महात्मन्॥
{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }
The Purāṇic method is dialogic: careful listening (śravaṇa) culminates in precise restatement and further inquiry—modeling disciplined learning.
This is a transition marker after Sarga (creation) exposition; it introduces continued cosmological narration rather than manvantara/vaṃśa material.
Colophons and frame-questions signal ‘adhikāra’ (readiness): the listener has assimilated one layer and is prepared to proceed deeper into causal explanations.