Shloka 3

Adhyaya 32Sankhya Philosophy

त्रीन् मासान् हारिणां मांसं विज्ञेयं पितृतृप्तये ।

चतुर्मासांस्तु पुष्णाति शशस्य पिशितं पितॄन् ॥

trīn māsān hāriṇāṃ māṃsaṃ vijñeyaṃ pitṛtṛptaye / caturmāsāṃs tu puṣṇāti śaśasya piśitaṃ pitṝn

मृगमांसं त्रिमासान् पितॄन् तर्पयतीति श्रूयते। शशमांसं चतुर्मासान् पितॄन् पोषयति तर्पयति च।

त्रीन्three
त्रीन्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootत्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), बहुवचन; संख्याविशेषण (numeral adjective)
मासान्months
मासान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), बहुवचन
हारिणाम्of deer
हारिणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootहरिण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), बहुवचन
मांसम्meat
मांसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमांस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (1st/2nd Nom/Acc), एकवचन
विज्ञेयम्is to be understood (as)
विज्ञेयम्:
Vidhana (विधान/Predicative)
TypeAdjective
Rootवि + ज्ञा (धातु) → विज्ञेय (कृदन्त)
Formभाव्य/अनुज्ञार्थक-कर्तव्यता (gerundive/तव्यत्-प्रत्यय), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘ज्ञेयम्’ = “to be known/considered”
पितृ-तृप्तयेfor the satisfaction of the ancestors
पितृ-तृप्तये:
Sampradana (सम्प्रदान/Dative purpose)
TypeNoun
Rootपितृ + तृप्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (4th/Dative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (पितॄणां तृप्तिः)
चतुर्मासान्four months
चतुर्मासान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootचतुर् + मास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; द्विगु-समासः (चत्वारः मासाः)
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधार्थक-निपात (particle: ‘but/indeed’)
पुष्णातिnourishes/satisfies
पुष्णाति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपुष् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन
शशस्यof the hare/rabbit
शशस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootशश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
पिशितम्flesh
पिशितम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपिशित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
पितॄन्the ancestors (manes)
पितॄन्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
Dharmic instruction within the Markandeya Purana’s didactic discourse (speaker not explicit in the provided extract)

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

DharmaPitṛ-pūjāŚrāddhaRitual dietetics

FAQs

The verse frames śrāddha as an intentional act: offerings are evaluated by their capacity to generate ‘tṛpti’ (contentment) for ancestors. Ethically, it emphasizes careful choice and ritual responsibility rather than indulgence.

This passage is primarily ‘Vṛtti/Dharma-śāstra’ material embedded in Purāṇic teaching; it does not directly map to Sarga/Pratisarga/Vaṃśa/Manvantara/Vaṃśānucarita, though Purāṇas commonly include such dharma-upadeśa as ancillary instruction.

‘Months of satisfaction’ symbolically encode gradations of ritual efficacy: the offering is not merely material but a carrier of saṃskāra (ritual potency), with different substances representing different ‘weights’ of nourishment in the subtle ancestral economy.