Adhyāya 141 — Night duels: Śaineya and Bhūriśravas; Droṇi and Ghaṭotkaca; Bhīma and Duryodhana
प्राहिणोत् सूतपुत्राय केशवेन प्रचोदित: । राजन्! इस प्रकार कर्णने भीमसेनको रथहीन करके जब वृष्णिवंशके सिंह भगवान् श्रीकृष्ण और महामना अर्जुनके सामने ही अपनी इतनी प्रशंसा की, तब श्रीकृष्णकी प्रेरणासे कपिध्वज अर्जुनने शिलापर स्वच्छ किये हुए बहुत-से बाणोंको सूतपुत्र कर्णपर चलाया
sañjaya uvāca | prāhiṇot sūtaputrāya keśavena pracoditaḥ | rājan, evaṁ karṇenāpi bhīmasenaṁ rathahīnaṁ kṛtvā vṛṣṇivaṁśasya siṁhaḥ bhagavān śrīkṛṣṇaḥ mahāmanā arjunaś ca sammukhe eva svātmanaḥ atipraśaṁsāṁ kṛtavān; tataḥ śrīkṛṣṇasya preraṇayā kapidhvajo 'rjunaḥ śilāyāṁ svacchīkṛtān bahūn bāṇān sūtaputra-karṇe prāhiṇot |
सञ्जय उवाच— केशवेन प्रचोदितः कपिध्वजः सव्यसाची धनञ्जयः सूतपुत्रं कर्णं प्रति शिलापरिशुद्धान् बहून् तीक्ष्णान् बाणान् प्राहिणोत्। राजन्, भीमसेनं रथहीनं कृत्वा वृष्णिसिंहस्य श्रीकृष्णस्य महामनसोऽर्जुनस्य च पुरतः कर्णः स्वात्मानं बहु प्रशशंस; ततः श्रीकृष्णप्रेरणया अर्जुनः तं प्रति बाणवर्षं मुमोच।
संजय उवाच
The verse highlights how boastful self-praise in a righteous struggle invites a corrective response; Krishna’s guidance channels Arjuna’s action toward disciplined, duty-bound retaliation rather than impulsive anger.
After Karna renders Bhima chariotless and then boasts of his prowess in front of Krishna and Arjuna, Krishna prompts Arjuna to answer militarily; Arjuna releases many sharpened arrows at Karna.