Kṛṣṇa-vīrya-kathana
Dhṛtarāṣṭra’s appraisal of Vāsudeva’s deeds
सम्प्लावयन् दिश: सर्वा मानवैरास्तरन् महीम् । जो मेघके समान श्यामवर्णवाले परम पराक्रमी महारथी अर्जुन विद्युत॒की उत्पत्ति करते हुए बादलोंके समान भयंकर वच्ञास्त्रका प्रयोग करते हैं, जो जलकी वर्षा करनेवाले इन्द्रके समान बाणसमूहोंकी वृष्टि करते हैं तथा जो अपने धनुषकी टंकार और रथके पहियेकी घरघराहटसे सम्पूर्ण दिशाओंको शब्दायमान कर देते हैं, वे स्वयं भयंकर मेघस्वरूप जान पड़ते हैं। धनुष ही उनके समीप विद्युत्प्रभाके समान प्रकाशित होता है। रथियोंकी सेना उनकी फैली हुई घटाएँ जान पड़ती हैं। रथके पहियोंकी घरघराहट मेघ-गर्जनाके समान प्रतीत होती है। उनके बाणोंकी सनसनाहट वर्षके शब्दकी भाँति अत्यन्त मनोहर लगती है। क्रोधरूपी वायु उन्हें आगे बढ़नेकी प्रेरणा देती है। वे मनोरथकी भाँति शीघ्रगामी और विपक्षियोंके मर्मस्थलोंको विदीर्ण कर डालनेवाले हैं। बाण धारण करके वे बड़े भयानक प्रतीत होते और रक्तरूपी जलसे सम्पूर्ण दिशाओंको आप्लावित करते हुए मनुष्योंकी लाशोंसे धरतीको पाट देते हैं
saṃplāvayan diśaḥ sarvā mānavair āstaran mahīm | arjunaḥ paramaparākramī mahārathī meghakalpaḥ śyāmavarṇaḥ vidyutkalpām utpādayan bhīṣaṇaṃ vajrāstram iva prayuṅkte | indra iva jalavarṣī bāṇasaṃghānāṃ vṛṣṭiṃ karoti | dhanustāṅkāra-rathacakra-ghargharāhataiḥ sarvā diśaḥ śabdāyamānāḥ karoti | sa svayaṃ bhīṣaṇa-meghasvarūpa iva dṛśyate | tasya samīpe dhanuḥ vidyutprabhā iva prakāśate | rathināṃ senā tasya vistṛtā ghaṭā iva pratibhāti | rathacakra-ghargharāhaḥ meghagarjana-sadṛśaḥ | bāṇānāṃ sanasanāhaḥ varṣaśabda iva manoharaḥ | krodharūpā vāyuḥ tam agre prerayati | sa manoratha iva śīghragāmī vipakṣīṇāṃ marma-sthānāni vidārayati | bāṇadharaḥ sa bhayānakaḥ pratibhāti, raktarūpeṇa jalena diśaḥ āplāvayan, mānuṣa-śavair mahīṃ pātayati |
वैशम्पायन उवाच—अर्जुनः श्यामवर्णो महाबाहुः परन्तपः। मेघ इवाभवद् घोरो विद्युद्भास्वरकार्मुकः॥ इन्द्रवृष्टिमिवेषूणां वृष्टिं व्यधमत प्रभुः। धनुष्टङ्काररथनेमिघोषैः सम्प्लावयन् दिशः॥ क्रोधवातेन सञ्चोद्यो मनोवेगसमो जवे। मर्माणि विददाराशु शत्रूणां शरवृष्टिभिः॥ रक्ताम्भसा दिशः सर्वाः सम्प्लावयन् समन्ततः। मानवैरास्तरन् भूमिं बभौ मेघ इवोद्धतः॥
वैशम्पायन उवाच
The verse highlights the overwhelming power of a warrior when skill and resolve converge, while simultaneously underscoring the grim ethical weight of war: victory is depicted through natural grandeur (cloud, lightning, rain), yet its human consequence is explicit—blood flooding the quarters and the earth covered with corpses.
Vaiśaṃpāyana describes Arjuna’s advance in battle. Arjuna unleashes relentless volleys of arrows; the sounds of bow and chariot resemble thunder and rain; enemies are struck at vital points, and the battlefield becomes drenched in blood and strewn with bodies.