Previous Verse
Next Verse

Shloka 130

देवैर्विष्णोः शरणागमनम्—शिवलिङ्गस्थापनं, शिवसहस्रनामस्तवः, सुदर्शनचक्रप्रदानं च

मानी मान्यो महाकालः सद्भूतिः सत्परायणः चन्द्रसंजीवनः शास्ता लोकगूढो ऽमराधिपः

mānī mānyo mahākālaḥ sadbhūtiḥ satparāyaṇaḥ candrasaṃjīvanaḥ śāstā lokagūḍho 'marādhipaḥ

मानी मान्यो महाकालः सद्भूतिः सत्परायणः। चन्द्रसंजीवनः शास्ता लोकगूढोऽमराधिपः॥

मानी (mānī)self-possessed, dignified
मानी (mānī):
मान्यः (mānyaḥ)worthy of honor, venerable
मान्यः (mānyaḥ):
महाकालः (mahākālaḥ)the Great Time, Shiva as Time beyond time
महाकालः (mahākālaḥ):
सद्भूतिः (sadbhūtiḥ)true prosperity, auspicious being
सद्भूतिः (sadbhūtiḥ):
सत्परायणः (satparāyaṇaḥ)the ultimate refuge/support of the righteous
सत्परायणः (satparāyaṇaḥ):
चन्द्रसंजीवनः (candrasaṃjīvanaḥ)reviver of the Moon, restorer of Soma
चन्द्रसंजीवनः (candrasaṃjīvanaḥ):
शास्ता (śāstā)ruler, disciplinarian, divine instructor
शास्ता (śāstā):
लोकगूढः (lokagūḍhaḥ)hidden within the worlds, inwardly present
लोकगूढः (lokagūḍhaḥ):
अमराधिपः (amarādhipaḥ)lord of the immortals (devas), chief of the gods
अमराधिपः (amarādhipaḥ):

Suta Goswami (narrating Shiva’s Sahasranama to the sages of Naimisharanya)