Previous Verse
Next Verse

Shloka 120

वासिष्ठकथनम् (आदित्य–सोमवंशवर्णनम् तथा रुद्रसहस्रनाम-प्रशंसा)

गन्धर्वो ह्यदितिस्तार्क्ष्यो ह्य् अविज्ञेयः सुशारदः परश्वधायुधो देवो ह्य् अर्थकारी सुबान्धवः

gandharvo hyaditistārkṣyo hy avijñeyaḥ suśāradaḥ paraśvadhāyudho devo hy arthakārī subāndhavaḥ

गन्धर्वो ह्यदितिस्तार्क्ष्यो ह्यविज्ञेयः सुशारदः । परश्वधायुधो देवो ह्यर्थकारी सुबान्धवः ॥

गन्धर्वःcelestial musician/presiding genius of divine song
गन्धर्वः:
अदितिःthe unbounded, infinite (Aditi-like all-pervasiveness)
अदितिः:
तार्क्ष्यःGaruda/Tārkṣya
तार्क्ष्यः:
अविज्ञेयःunknowable, beyond ordinary cognition
अविज्ञेयः:
सुशारदःvery learned, discerning, perfectly wise
सुशारदः:
परश्वध-आयुधःwhose weapon is the axe
परश्वध-आयुधः:
देवःshining Lord, deity
देवः:
अर्थकारीaccomplisher of purpose/meaning, bestower of right ends (artha)
अर्थकारी:
सुबान्धवःgood/noble relative, benevolent friend to all
सुबान्धवः:

Suta Goswami