
Rishi: Vratya (subject of the hymn; traditional r̥ṣi attributions are ancillary and variable)
Devata: Vratya / Vyāna; Earth as correlated manifestation
Chandas: Prose-like Atharvanic identification style
अथर्ववेदे १५.१७ सूक्तं व्रात्य-बन्धु-स्वरूपम्। अस्मिन् व्रात्यस्य सर्वव्यापिनी प्राणशक्तिः (व्यानः) पृथिव्यादिभिः विश्व-क्षेत्रैः समीकृता, तथा च ऋतुपर्याय-नियतता (आर्तवम्) पर्यन्तं प्रसार्यते। प्राण-व्यापारान् जगति आरोप्य देश-कालौ पवित्रीकरोति, व्रात्यं च सार्वभौमं सङ्घटक-तत्त्वं स्थापयति; यस्यैक्यस्य परिनिष्पत्तिः ‘अमृतत्वे’ (अमृतत्वम्) रक्षार्था सहायता (ऊतिः) रूपेण भवति।
Mantra 1
तस्य॒ व्रात्य॑स्य । योऽस्य प्रथ॒मो व्या॒नः सेयं भूमिः॑
तस्य व्रात्यस्य—योऽस्य प्रथमो व्यानः (सर्वव्यापी प्राणः)—सेयं भूमिः।
Mantra 2
तस्य॒ व्रात्य॑स्य । योऽस्य द्वि॒तीयो॑ व्या॒नस्तद॒न्तरि॑क्षम्
तस्य व्रात्यस्य—योऽस्य द्वितीयो व्यानः (सर्वव्यापी प्राणः)—तदन्तरिक्षम्।
Mantra 3
तस्य॒ व्रात्य॑स्य । योऽस्य तृ॒तीयो॑ व्या॒नः सा द्यौः
तस्य व्रात्यस्य—योऽस्य तृतीयो व्यानः (सर्वव्यापी प्राणः), सा द्यौः (स्वर्गलोकः)।
Mantra 4
तस्य॒ व्रात्य॑स्य ।योऽस्य चतु॒र्थो व्या॒नस्तानि॒ नक्ष॑त्राणि
तस्य व्रात्यस्य—योऽस्य चतुर्थो व्यानः (सर्वव्यापी प्राणः), तानि नक्षत्राणि।
Mantra 5
तस्य॒ व्रात्य॑स्य । योऽस्य पञ्च॒मो व्या॒नस्त ऋ॒तवः॑
तस्य व्रात्यस्य—योऽस्य पञ्चमो व्यानः प्राणः; ते ऋतवः।
Mantra 6
तस्य॒ व्रात्य॑स्य । योऽस्य ष॒ष्ठो व्या॒नस्त आ॑र्त॒वाः
तस्य व्रात्यस्य—योऽस्य षष्ठो व्यानः प्राणः; ते आर्तवाः।
Mantra 7
तस्य॒ व्रात्य॑स्य । योऽस्य सप्त॒मो व्या॒नः स सं॑वत्स॒रः
तस्य व्रात्यस्य—योऽस्य सप्तमो व्यानः प्राणः; स संवत्सरः।
Mantra 8
तस्य॒ व्रात्य॑स्य । स॒मा॒नमर्थं॒ परि॑ यन्ति दे॒वाः सं॑वत्स॒रं वा ए॒तदृ॒तवो॑ऽनु॒परि॑यन्ति॒ व्रात्यं॑ च
तस्य व्रात्यस्य समानमर्थं परि यन्ति देवाः। संवत्सरं वा एतद्; ऋतवोऽनुपरियन्ति व्रात्यं च संवत्सरं च।
Mantra 9
तस्य॒ व्रात्य॑स्य । यदा॑दि॒त्यम॑भिसंवि॒शन्त्य॑मावा॒स्यां चै॒व तत् पौ॑र्णमा॒सीं च॑
तस्य व्रात्यस्य यदा आदित्यमभिसंविशन्ति, अमावास्यां चैव तत् पौर्णमासीं च।
Mantra 10
तस्य॒ व्रात्य॑स्य । एकं॒ तदे॑षाममृत॒त्वमित्याहु॑तिरे॒व
तस्य व्रात्यस्य—एकं तदेवेषाममृतत्वमिति; आहुतिरिव (इति) आहुः—साहाय्यं हि तत्।
Here the Vrātya is presented less as a social outsider and more as a cosmic person/principle whose pervading breath (Vyāna) constitutes and orders the world.
It uses bandhu (correspondence) logic: Earth is the most immediate, all-supporting ‘field’ of pervasion, so it is identified with the Vrātya’s first Vyāna to sacralize space and ground sovereignty.
It frames deathlessness as a practical protective power: knowing/reciting the Vrātya’s unity and pervasion is treated as a stabilizing, safeguarding force for the community and its order.
Answers come straight from the texts, with the shlokas they draw on. Ask in your own words.
A free Google sign-in keeps your chat saved across web and the app.
Read Atharva Veda in the Vedapath app
Scan the QR code to open this directly in the app, with word-by-word meanings, Sanskrit recitation where available, and more.