प्रथमे प्रथमे यामे महास्ना नमतः परम् । मध्याह्ने देवदेवस्य ये प्रपश्यन्ति मानवाः । संध्यामारार्तिकं भूयो न जायन्ते च मानुषाः
prathame prathame yāme mahāsnā namataḥ param | madhyāhne devadevasya ye prapaśyanti mānavāḥ | saṃdhyāmārārtikaṃ bhūyo na jāyante ca mānuṣāḥ
В каждую первую стражу те, кто совершает великое омовение (махā-снāна) и с благоговением склоняется; те, кто в полдень созерцает Бога богов; и вновь видит вечернюю арати (ārati), — больше не рождаются людьми.
Śiva (deduced from Prabhāsakṣetra-māhātmya dialogue context)
Regular, time-marked temple worship (snāna, namaskāra, darśana, ārati) is portrayed as a direct path toward liberation from rebirth.
Prabhāsa Kṣetra’s worship of Devadeva/Someśvara (Somanātha).
Participating in the great bath (mahāsnāna), bowing (namaskāra), midday darśana, and evening ārati.