Ramayana — Yuddha Kanda, Sarga 96, Shloka 43

निरुच्छवासाहताःकेचित्केचित्पार्श्वेषुदारिताः ।केचिद्विभिन्नशिरसःकेचिच्चक्षुर्विनाकृताः ।।6.96.43।।

nirucchvāsā hatāḥ kecit kecit pārśveṣu dāritāḥ |

kecid vibhinna-śirasaḥ kecic cakṣur-vinākṛtāḥ ||6.96.43||

Некоторые были убиты и лишились дыхания, у других были разорваны бока, у третьих разбиты головы, а некоторые были лишены глаз.

निरुच्छ्वासाःbreathless, lifeless
निरुच्छ्वासाः:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootनिर्-उच्छ्वास (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण (implicit vanarāḥ)
हताःkilled
हताः:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Root√हन् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण
केचित्some
केचित्:
कर्ता (Kartā)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा, बहुवचन
केचित्some
केचित्:
कर्ता (Kartā)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा, बहुवचन
पार्श्वेषुin the flanks/sides
पार्श्वेषु:
अधिकरण (Adhikaraṇa)
TypeNoun
Rootपार्श्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; अधिकरण
दारिताःtorn/split
दारिताः:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Root√दॄ (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण
केचित्some
केचित्:
कर्ता (Kartā)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा, बहुवचन
भिन्नशिरसःwith shattered heads
भिन्नशिरसः:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Root√भिद् + शिरस् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष समास (भिन्नं शिरः येषाम्); भूतकृदन्त (क्त); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण
केचित्some
केचित्:
कर्ता (Kartā)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा, बहुवचन
चक्षुर्विनाकृताःmade without eyes, blinded
चक्षुर्विनाकृताः:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootचक्षुस्-विना-कृत (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव समास (चक्षुषा विना); भूतकृदन्त (क्त) कृत; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण

A few were made lifeless, some had their flanks split, some had their heads smashed and few were deprived of their eyes.

V
vānaras (implied)
B
battlefield (implied)

FAQs

The verse serves as a moral reminder that war magnifies suffering; hence dharma insists that force be used only for protection of righteousness, not for ego, rage, or desire.

Continuing description of the devastation among the vānaras during the clash.

Compassion is indirectly invoked in the listener/reader: witnessing suffering is meant to reinforce why dharma seeks restraint and just cause.