HomeRamayanaBala KandaSarga 51Shloka 22
Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

शतानन्दोपदेशः

Śatānanda’s Welcome to Rāma and the Prelude to Viśvāmitra’s History

नगराणि सराष्ट्राणि सरितश्च तथा गिरीन्।आश्रमान्क्रमशो राम विचरन्नाजगाम ह।।।।वसिष्ठस्याश्रमपदं नानावृक्षसमाकुलम्।नानामृगगणाकीर्णं सिद्धचारणसेवितम्।।।।देवदानवगन्धर्वै: किन्नरैरुपशोभितम्।प्रशान्तहरिणाकीर्णं द्विजसङ्घनिषेवितम्।।।।ब्रह्मर्षिगणसङ्कीर्णं देवर्षिगणसेवितम्।तपश्चरणसंसिद्धैरग्निकल्पैर्महात्मभि:।।।।अब्भक्षैर्वायुभक्षैश्च शीर्णपर्णाशनैस्तथा।फलमूलाशनैर्दान्तैर्जितरोषैर्जितेन्द्रियै:।।।।ऋषिभिर्वालखिल्यैश्च जपहोमपरायणै:।अन्यैर्वैखानसैश्चैव समन्तादुपशोभितम्।।।।

nagarāṇi sarāṣṭrāṇi saritaś ca tathā girīn |

āśramān kramaśo rāma vicarann ājagāma ha ||

vasiṣṭhasyāśramapadaṃ nānā-vṛkṣa-samākulam |

nānā-mṛga-gaṇākīrṇaṃ siddha-cāraṇa-sevitam ||

deva-dānava-gandharvaiḥ kinnarair upaśobhitam |

praśānta-hariṇākīrṇaṃ dvija-saṅgha-niṣevitam ||

brahmarṣi-gaṇa-saṅkīrṇaṃ devarṣi-gaṇa-sevitam |

tapaś-caraṇa-saṃsiddhair agni-kalpaiḥ mahātmabhiḥ ||

abbhakṣair vāyubhakṣaiś ca śīrṇa-parṇāśanais tathā |

phala-mūlāśanair dāntair jita-roṣair jitendriyaiḥ ||

ṛṣibhir vālakhilyaiś ca japa-homa-parāyaṇaiḥ |

anyair vaikhānasaiś caiva samantād upaśobhitam ||

О Рама, проходя по порядку через города и царства с их областями, вдоль рек и также по горам, посещая один за другим ашрамы, он наконец достиг священного места-ашрама Васиштхи (Vasiṣṭha). Оно было густо покрыто деревьями многих пород, полно разнообразных стад зверей и посещаемо сиддхами (Siddha) и чаранами (Cāraṇa). Оно сияло присутствием девов (Deva), данавов (Dānava), гандхарвов (Gandharva) и киннаров (Kinnara); было наполнено кроткими оленями и обитаемо стаями птиц. Там теснились сонмы брахмариши (Brahmarṣi), и служили дева-риши (Devarṣi), а также великие души, совершенные в тапасе (tapas), пылающие как огонь. Были подвижники, питающиеся водой или воздухом; другие — опавшими листьями; иные — плодами и кореньями: обуздавшие себя, победившие гнев и владеющие чувствами. Мудрецы, такие как Валахильи (Vālakhilya), преданные джапе (japa) и хоме (homa), и другие вайкханасы (Vaikhānasa) украшали его со всех сторон.

नगराणिcities
नगराणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootnagara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), बहुवचन (Plural)
स-राष्ट्राणिtogether with kingdoms
स-राष्ट्राणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsa- (सह/सहित) + rāṣṭra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), बहुवचन (Plural); अव्ययीभावः ‘स’ = ‘सहित’ (together with)
सरितःrivers
सरितः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsarit (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), बहुवचन (Plural)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
तथाalso
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/प्रकारवाचक (also/likewise)
गिरीन्mountains
गिरीन्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootgiri (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), बहुवचन (Plural)
आश्रमान्hermitages
आश्रमान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootāśrama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), बहुवचन (Plural)
क्रमशःin order / successively
क्रमशः:
Sambandha (सम्बन्ध/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootkramaśas (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)
रामO Rāma
राम:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootrāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन (Singular)
विचरन्wandering
विचरन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootचर् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि प्रयोग (while wandering)
आजगामreached / came
आजगाम:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) with आ- (upasarga)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular); परस्मैपद
indeed
:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootha (अव्यय)
Formअव्यय; स्मरणार्थक/पादपूरण-निपात (expletive particle)
वसिष्ठस्यof Vasiṣṭha
वसिष्ठस्य:
Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootvasiṣṭha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन (Singular)
आश्रमपदम्the hermitage-site
आश्रमपदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootāśrama + pada (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन (Singular)
नाना-वृक्ष-समाकुलम्crowded with various trees
नाना-वृक्ष-समाकुलम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootnānā + vṛkṣa + samākula (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन; विशेषण of आश्रमपदम्
नाना-मृग-गण-आकीर्णम्filled with groups of various animals
नाना-मृग-गण-आकीर्णम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootnānā + mṛga + gaṇa + ākīrṇa (प्रातिपदिक; आ+कॄ/कीर् क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; विशेषण of आश्रमपदम्
सिद्ध-चारण-सेवितम्frequented by siddhas and cāraṇas
सिद्ध-चारण-सेवितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootsiddha + cāraṇa + sevita (प्रातिपदिक; सेव् धातु क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; ‘सिद्ध’ ‘चारण’ इति द्वन्द्व-पूर्वपद; विशेषण of आश्रमपदम्
देव-दानव-गन्धर्वैःby devas, dānavas, and gandharvas
देव-दानव-गन्धर्वैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootdeva + dānava + gandharva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन (Plural); करण/हेतु (by/with)
किन्नरैःby kinnaras
किन्नरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootkinnara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (Instrumental), बहुवचन
उपशोभितम्adorned / beautified
उपशोभितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootशुभ् (धातु) with उप- (upasarga)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण of आश्रमपदम्
प्रशान्त-हरिण-आकीर्णम्filled with calm deer
प्रशान्त-हरिण-आकीर्णम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootpraśānta + hariṇa + ākīrṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण of आश्रमपदम्
द्विज-सङ्घ-निषेवितम्frequented by flocks of birds (dvija)
द्विज-सङ्घ-निषेवितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootdvija + saṅgha + niṣevita (प्रातिपदिक; नि+सेव् क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण of आश्रमपदम्
ब्रह्मर्षि-गण-सङ्कीर्णम्thronged with groups of brahmarṣis
ब्रह्मर्षि-गण-सङ्कीर्णम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootbrahmarṣi + gaṇa + saṅkīrṇa (प्रातिपदिक; सम्+कॄ/कीर् क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण of आश्रमपदम्
देवर्षि-गण-सेवितम्attended by groups of devarṣis
देवर्षि-गण-सेवितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootdevarṣi + gaṇa + sevita (प्रातिपदिक; सेव् क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण of आश्रमपदम्
तपः-चरण-संसिद्धैःby those perfected through austerities
तपः-चरण-संसिद्धैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Roottapas + caraṇa + saṃsiddha (प्रातिपदिक; सम्+सिध् क्त)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (Instrumental), बहुवचन; विशेषण of महात्मभिः; ‘by those perfected through austerity-practice’
अग्नि-कल्पैःfire-like
अग्नि-कल्पैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootagni + kalpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण of महात्मभिः
महात्मभिःby great souls
महात्मभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootmahātman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (Instrumental), बहुवचन
अब्भक्षैःwater-eaters (subsisting on water)
अब्भक्षैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootap + bhakṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण of (महात्मभिः) understood
वायुभक्षैःair-eaters (subsisting on air)
वायुभक्षैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootvāyu + bhakṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
शीर्ण-पर्ण-आशनैःleaf-eaters (eating fallen leaves)
शीर्ण-पर्ण-आशनैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootśīrṇa + parṇa + āśana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण
तथाalso
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/प्रकारवाचक
फल-मूल-आशनैःeating fruits and roots
फल-मूल-आशनैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootphala + mūla + āśana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘फल’ ‘मूल’ इति द्वन्द्व-पूर्वपद; विशेषण
दान्तैःself-restrained
दान्तैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootdānta (प्रातिपदिक; दम् धातोः क्त)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त; विशेषण
जित-रोषैःhaving conquered anger
जित-रोषैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootjita + roṣa (प्रातिपदिक; जि धातोः क्त)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण
जित-इन्द्रियैःhaving conquered the senses
जित-इन्द्रियैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootjita + indriya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण
ऋषिभिःby sages
ऋषिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootṛṣi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
वालखिल्यैःby Vālakhilyas
वालखिल्यैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootvālakhilya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
जप-होम-परायणैःdevoted to japa and homa
जप-होम-परायणैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootjapa + homa + parāyaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘जप’ ‘होम’ इति द्वन्द्व-पूर्वपद; विशेषण
अन्यैःby others
अन्यैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (others)
वैखानसैःby Vaikhānasas
वैखानसैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootvaikhānasa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण-निपात (emphatic particle)
समन्तात्on all sides
समन्तात्:
Deśa-adhikaraṇa (देश-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootsamantāt (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-क्रियाविशेषण (spatial adverb)
उपशोभितम्adorned
उपशोभितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootशुभ् (धातु) with उप- (upasarga)
Formक्त-प्रत्ययान्त, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण of आश्रमपदम्

Rama! while Viswamitra was wandering about kingdoms, cities, rivers, mountains and hermitages, he gradually reached the ashram of Vasishta. That hermitage afounded in a variety of trees, species of animals, siddhas, charanas, devatas, danavas, gandharvas and kinnaras, multitudes of birds and resting deer. It was inhabited by brahmarshis and devarishis, by sages who had attained perfection through austerities, by those resembling fire in brightness, by the magnanimous and the self-restrained, by those who had conquered anger and controlled their senses, who was devoted to prayers and offerings of libations. Some of them subsisted on water, some on air. Some lived on fallen leaves, some on fruits and roots. The hermitage looked bedecked with valakhilyas (born from Vala of Brahma ) and vaikhanasas (born from the nails of Brahma).

R
Rāma
V
Viśvāmitra
V
Vasiṣṭha
S
Siddhas
C
Cāraṇas
D
Devas
D
Dānavas
G
Gandharvas
K
Kinnaras
D
Devarṣis
V
Vālakhilyas
V
Vaikhānasas

FAQs

Āśrama-dharma is celebrated: a community ordered by tapas, restraint, truthfulness in practice, and disciplined ritual (japa-homa) becomes a luminous moral ecosystem.

During his royal circuit of the world, Viśvāmitra reaches Vasiṣṭha’s hermitage, whose sanctity and inhabitants are described in detail.

The collective virtues of the ascetics: self-control (dānta), mastery over anger (jita-roṣa), sense-restraint (jitendriya), and perseverance in austerity (tapas).