Previous Verse
Next Verse

Shloka 81

Aśauca-vidhi — Rules of Birth/Death Impurity, Sapinda Circles, and Śrāddha Sequence

द्वितीये ऽहनि कर्तव्यं क्षुरकर्म सबान्धवैः / चतुर्थे बान्धवैः सर्वैरस्थनां संचयनं भवेत् / पूर्वं तु भोजयेद् विप्रानयुग्मान् श्रद्धया शुचीन्

dvitīye 'hani kartavyaṃ kṣurakarma sabāndhavaiḥ / caturthe bāndhavaiḥ sarvairasthanāṃ saṃcayanaṃ bhavet / pūrvaṃ tu bhojayed viprānayugmān śraddhayā śucīn

Во второй день следует совершить обряд бритья (кшура-карма) вместе с родственниками. В четвёртый день все родные должны собраться и собрать кости на месте кремации. Но прежде, с верой и чистотой, надлежит накормить чистых брахманов в нечётном числе (не парном).

द्वितीयेon the second (day)
द्वितीये:
अधिकरण (अधिकरणम्)
TypeAdjective
Rootद्वितीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; क्रमवाचक-विशेषणम् (ordinal adjective)
अहनिon the day
अहनि:
अधिकरण (अधिकरणम्)
TypeNoun
Rootअहन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
कर्तव्यम्should be done
कर्तव्यम्:
विधेय (प्रवृत्तिनिमित्त/कर्तव्यता)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + तव्यत् (कृत्-प्रत्यय)
Formतव्यत्-कृदन्त (gerundive/obligatory), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विधेय-विशेषणम्
क्षुरकर्मrazor-rite (shaving act)
क्षुरकर्म:
कर्म (कर्म)
TypeNoun
Rootक्षुर (प्रातिपदिक) + कर्मन् (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (क्षुरस्य कर्म), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
स-बान्धवैःtogether with relatives
स-बान्धवैः:
सहकारक (सह/साकम्)
TypeNoun
Rootस (अव्यय-उपसर्गार्थ) + बान्धव (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास (सह बान्धवैः), पुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
चतुर्थेon the fourth (day)
चतुर्थे:
अधिकरण (अधिकरणम्)
TypeAdjective
Rootचतुर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी (7th), एकवचन; क्रमवाचक-विशेषणम्
बान्धवैःby/with relatives
बान्धवैः:
करण/सहकारक (करणम्/सह)
TypeNoun
Rootबान्धव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
सर्वैःall
सर्वैः:
विशेषण (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; विशेषणम् (qualifier of बान्धवैः)
अस्थ्नाम्of the bones
अस्थ्नाम्:
सम्बन्ध (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्थि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन
संचयनम्collection (gathering)
संचयनम्:
कर्म (कर्म)
TypeNoun
Rootसम् + चि (धातु) + ल्युट् (कृत्)
Formल्युट्-प्रत्ययान्त-भाववाचक-नाम (action noun), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
भवेत्should be / should occur
भवेत्:
क्रिया (आख्यात)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
पूर्वम्before/first
पूर्वम्:
क्रियाविशेषण (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्ध (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle, contrast/emphasis)
भोजयेत्should feed
भोजयेत्:
क्रिया (आख्यात)
TypeVerb
Rootभुज् (धातु) णिच् (causative)
Formणिजन्त (causative) + विधिलिङ् (optative), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
विप्रान्Brahmins
विप्रान्:
कर्म (कर्म)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन
अयुग्मान्in odd number (not paired)
अयुग्मान्:
विशेषण (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootअ- (नञ्) + युग्म (प्रातिपदिक)
Formनञ्-समास/उपसर्गयुक्त-विशेषण, पुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; विप्रान् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
श्रद्धयाwith faith
श्रद्धया:
करण (करणम्)
TypeNoun
Rootश्रद्धा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
शुचीन्pure
शुचीन्:
विशेषण (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; विप्रान् इति विशेष्यस्य विशेषणम्

Sūta (narrator) conveying traditional dharma-vidhi to the sages

Primary Rasa: karuna

Secondary Rasa: shanta

B
Brāhmaṇas (viprāḥ)
R
Relatives (bāndhavāḥ)
A
Antyeṣṭi (funeral rites)
A
Asthi-saṃcayana (bone collection)

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it teaches dharma in the form of antyeṣṭi observances, emphasizing śraddhā (faith) and śauca (purity) as supports for righteous living within the Vedic worldview.

No explicit yoga technique is taught here; the practice is karma-yoga in a dharmic sense—performing obligatory rites with inner faith and purity, which the Kurma Purana treats as a supportive discipline alongside higher teachings like Pāśupata-oriented devotion and contemplation found elsewhere.

This verse is ritual-instructional and does not mention Śiva or Viṣṇu directly; its placement in the Purāṇa reflects the broader synthesis where disciplined dharma (rites, purity, charity) is upheld as compatible with both Śaiva and Vaiṣṇava paths.