Previous Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 117

इति श्रीस्कांदे महापुराण एकाशीतिसाहस्र्यां संहितायां सप्तमे प्रभासखंडे प्रथमे प्रभासक्षेत्रमाहात्म्ये कुंडेश्वरी माहात्म्ये भूतनाथेश्वरमाहात्म्यवर्णनंनाम सप्तदशोत्तरशततमोऽध्यायः

iti śrīskāṃde mahāpurāṇa ekāśītisāhasryāṃ saṃhitāyāṃ saptame prabhāsakhaṃḍe prathame prabhāsakṣetramāhātmye kuṃḍeśvarī māhātmye bhūtanātheśvaramāhātmyavarṇanaṃnāma saptadaśottaraśatatamo'dhyāyaḥ

Assim termina o capítulo centésimo décimo sétimo, intitulado “Narração da Glória de Bhūtanātheśvara”, no Kuṇḍeśvarī Māhātmya, dentro do Prabhāsa-kṣetra Māhātmya, no sétimo livro, o Prabhāsa Khaṇḍa, do Śrī Skanda Mahāpurāṇa, na Ekāśīti-sāhasrī Saṃhitā.

इतिthus
इति:
Sambandha (Discourse marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (colophon marker)
श्रीस्कांदेin the revered Skanda (Purāṇa)
श्रीस्कांदे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + स्कन्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन; समासः—श्रीमान् स्कन्दः/श्री-स्कन्दः (कर्मधारय)
महापुराणेin the Mahāpurāṇa
महापुराणे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन; समासः—महत् पुराणम् (कर्मधारय)
एकाशीतिसाहस्र्याम्in the eighty-one-thousand (verses)
एकाशीतिसाहस्र्याम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएकाशीति (संख्या-प्रातिपदिक) + साहस्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन; द्विगु-समासः—एकाशीतिः सहस्राणि यस्याः (81,000)
संहितायाम्in the Saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
सप्तमेin the seventh
सप्तमे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसप्तम (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी (7), एकवचन; क्रमवाचक-विशेषण
प्रभासखण्डेin the Prabhāsa section
प्रभासखण्डे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रभास (प्रातिपदिक) + खण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन; समासः—प्रभासस्य खण्डः (षष्ठी-तत्पुरुष)
प्रथमेin the first
प्रथमे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रथम (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी (7), एकवचन; क्रमवाचक-विशेषण
प्रभासक्षेत्रमाहात्म्येin the Māhātmya of Prabhāsa-kṣetra
प्रभासक्षेत्रमाहात्म्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रभास (प्रातिपदिक) + क्षेत्र (प्रातिपदिक) + माहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन; समासः—प्रभासस्य क्षेत्रम् (षष्ठी-तत्पुरुष) → प्रभासक्षेत्र; प्रभासक्षेत्रस्य माहात्म्यम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
कुंडेश्वरीKuṇḍeśvarī
कुंडेश्वरी:
Sambandha (Title/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकुण्ड (प्रातिपदिक) + ईश्वरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; समासः—कुण्डस्य ईश्वरी (षष्ठी-तत्पुरुष); शीर्षक-नाम
माहात्म्येin the Māhātmya
माहात्म्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमाहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
भूतनाथेश्वरमाहात्म्यवर्णनंनाम(chapter) named ‘Description of the Māhātmya of Bhūtanātheśvara’
भूतनाथेश्वरमाहात्म्यवर्णनंनाम:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभूतनाथेश्वर (प्रातिपदिक-समास) + माहात्म्य (प्रातिपदिक) + वर्णन (प्रातिपदिक) + नामन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; बहुपद-समासः—भूतनाथेश्वरस्य माहात्म्यम् (षष्ठी-तत्पुरुष) + वर्णनम् (तत्पुरुष) + नाम (इति-नामधेय-प्रयोगः)
सप्तदशोत्तरशततमःone hundred and seventeenth
सप्तदशोत्तरशततमः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसप्तदश (संख्या-प्रातिपदिक) + उत्तर (प्रातिपदिक) + शततम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; क्रमसंख्यावाचकः—शततमः सप्तदशोत्तरः (117th)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन

Colophon / redactional closure

Tirtha: Bhūtanātheśvara (within Kuṇḍeśvarī Māhātmya, Prabhāsa-kṣetra)

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and Naimiṣāraṇya sages (typical Purāṇic frame; not explicit in colophon)

Scene: A manuscript-style colophon scene: sages and devotees seated near a coastal shrine at Prabhāsa, with a liṅga labeled Bhūtanātheśvara and a kuṇḍa/pond indicating Kuṇḍeśvarī; palm-leaf manuscript and concluding mangala marks.

S
Skanda Mahāpurāṇa
P
Prabhāsa Khaṇḍa
P
Prabhāsa-kṣetra
K
Kuṇḍeśvarī
B
Bhūtanātheśvara

FAQs

This is a colophon marking completion; it reinforces the Māhātmya genre’s purpose—preserving and transmitting the sanctity of place and deity.

Prabhāsa-kṣetra, with focus on Kuṇḍeśvarī and Bhūtanātheśvara.

None; it is a textual closure that identifies the work’s internal hierarchy.