Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 16

वर न्नागान्मदोन्मत्तान्भद्रजातिसमुद्भवान् । किं वा सप्तिप्रधानांश्च मनोमारुतरंहसः

vara nnāgānmadonmattānbhadrajātisamudbhavān | kiṃ vā saptipradhānāṃśca manomārutaraṃhasaḥ

“(Devo oferecer) elefantes excelentes, embriagados pelo cio, nascidos da nobre linhagem Bhadrā? Ou cavalos de primeira ordem, velozes como o vento em sua corrida?”

वरexcellent
वर:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘नागान्’ इति विशेषण
नागान्elephants
नागान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन
मदोन्मत्तान्intoxicated with rut
मदोन्मत्तान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमद + उन्मत्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘नागान्’ इति विशेषण; मदेन उन्मत्ताः (तृतीया-तत्पुरुष)
भद्रजाति-समुद्भवान्born of the Bhadra breed
भद्रजाति-समुद्भवान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootभद्रजाति + समुद्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘नागान्’ इति विशेषण; भद्रजात्या: समुद्भवाः (षष्ठी-तत्पुरुष)
किम्what?
किम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; प्रश्नार्थक
वाor
वा:
Sambandha/Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक-निपात (disjunctive particle)
सप्ति-प्रधानान्chief among horses
सप्ति-प्रधानान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसप्ति + प्रधान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; (अश्व) ‘सप्तिभिः प्रधानाः/सप्तिषु प्रधानाः’ इत्यर्थे; ‘(अश्वान्)’ इति अध्याहृतं कर्म
and
:
Sambandha/Conjunction (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
मनो-मारुत-रंहसःswift as mind and wind
मनो-मारुत-रंहसः:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमनस् + मारुत + रंहस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘(अश्वान्)’ इति विशेषण; मनोमारुतयोः रंह इव येषां (उपमान-तत्पुरुष/बहुपद-समास)

The King (as reported by Bhartṛyajña)

Type: kshetra

Listener: Brāhmaṇas

Scene: The king offers grand gifts: rutting elephants of noble stock and wind-swift horses, with attendants and stable-masters presenting them to the brāhmaṇas.

N
Nāgāḥ (elephants)
A
Aśvāḥ (horses)

FAQs

Dāna is portrayed as expansive and honorific—offering one’s best symbolizes sincerity and reverence toward dharma and its custodians.

This verse is part of the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative; it highlights dāna rather than a named tīrtha.

It gives examples of suitable dakṣiṇā for brāhmaṇas—royal-grade gifts such as elephants and horses.