HomeRamayanaBala KandaSarga 15Shloka 18
Previous Verse
Next Verse

Shloka 18

पञ्चदशः सर्गः — देवकृत-प्रार्थना, रावणवधोपायः, विष्णोः मानुषावतारनियोजनम्

Sarga 15: The Devas’ Petition, the Means to Slay Ravana, and Vishnu’s Commission to Incarnate as Man

त्वान्नियोक्ष्यामहे विष्णो लोकानां हितकाम्यया। 1 राज्ञो दशरथस्य त्वमयोध्याधिपते: प्रभो:।।1.15.18। धर्मज्ञस्य वदान्यस्य महर्षिसमतेजस: । 18तस्य भार्यासु तिसृषु ह्रीश्रीकीर्त्युपमासु च।।1.15.19।।विष्णो पुत्रत्वमागच्छ कृत्वाऽऽत्मानं चतुर्विधम्। 1

tvāṃ niyokṣyāmahe viṣṇo lokānāṃ hitakāmyayā |

rājño daśarathasya tvam ayodhyādhipateḥ prabhoḥ ||1.15.18||

Ó Viṣṇu, para o bem dos mundos nós te designamos: torna-te o filho do rei Daśaratha, o soberano senhor de Ayodhyā.

त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (pronoun), द्वितीया, एकवचन
नियोक्ष्यामहेwe shall commission
नियोक्ष्यामहे:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootनि+युज् (धातु)
Formलृट् (simple future), उत्तमपुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद; ‘we shall appoint/commission’
विष्णोO Viṣṇu
विष्णो:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (vocative), एकवचन
लोकानाम्of the worlds
लोकानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), बहुवचन
हितकाम्ययाwith the desire for welfare
हितकाम्यया:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootहित + काम्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; हेतु/प्रयोजनार्थे; समास: हितस्य काम्या (desire for welfare)
राज्ञःof the king
राज्ञः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
दशरथस्यof Daśaratha
दशरथस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदशरथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (pronoun), प्रथमा, एकवचन
अयोध्याधिपतेःof the ruler of Ayodhyā
अयोध्याधिपतेः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअयोध्या + अधिपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: ‘lord of Ayodhyā’
प्रभोःof the lord
प्रभोः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootप्रभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; apposition to अयोध्याधिपतेः/राज्ञः
धर्मज्ञस्यof the righteous/knower of dharma
धर्मज्ञस्य:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootधर्मज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; उपपद-तत्पुरुष: ‘knower of dharma’
वदान्यस्यof the generous
वदान्यस्य:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवदान्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; qualifies (Daśaratha)
महर्षिसमतेजसःof one equal in splendour to great sages
महर्षिसमतेजसः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहर्षि + सम + तेजस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; तत्पुरुष: महर्षिभिः समं तेजः यस्य (equal in splendour to great sages)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; refers to Daśaratha
भार्यासुamong (his) wives
भार्यासु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
तिसृषुin the three
तिसृषु:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; numeral ‘in the three’
ह्रीश्रीकीर्त्युपमासुcomparable to Hrī, Śrī and Kīrti
ह्रीश्रीकीर्त्युपमासु:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootह्री + श्री + कीर्ति + उपमा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; बहुव्रीहि: ‘(wives) comparable to modesty, fortune, fame’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
विष्णोO Viṣṇu
विष्णो:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
पुत्रत्वम्sonhood (as sons)
पुत्रत्वम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुत्रत्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; abstract noun ‘sonhood/state of being a son’
आगच्छcome/assume
आगच्छ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootआ+गम् (धातु)
Formलोट् (imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; parasmaipada
कृत्वाhaving made
कृत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), अव्ययभाव; ‘having made’
आत्मानम्yourself
आत्मानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; reflexive ‘yourself’
चतुर्विधम्fourfold
चतुर्विधम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर् + विध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: ‘of four kinds/into four forms’; qualifies आत्मानम्

"O Visnu we pray for the welfare of all the worlds. The sovereign of Ayodhya, king Dasaratha is a righteous, virtuous and generous king equal with rishis in lusture. Pray form into four and incarnate in the of four sons of his three wives, resembling hri (modesty), shree (auspiciousness), kirti (fame).

V
Viṣṇu
D
Daśaratha
A
Ayodhyā
S
surāḥ (gods)

FAQs

Dharma is framed as lokasaṅgraha (world-welfare): authority and power are to be directed toward the common good, not private gain.

The gods formally ask Viṣṇu to take birth in Ayodhyā as Daśaratha’s son to address the growing threat to cosmic order.

Daśaratha’s worthiness as a dhārmic king is implied as the proper human setting for a divine descent.