Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 24

Devapūjā-krama: Ārghya-saṃskāra, Maṇḍala–Nyāsa, Mudrā-pradarśana, Āvaraṇa-arcana, Homa, Japa, and Kṣamāpaṇa

शिवतत्त्वात्मने हृञ्च इत्येतैर्मनुभिस्त्रिभिः । प्रोक्षेत्पुष्पाक्षतैश्चापि मण्डलं विधिवत्सुधीः ॥ २४ ॥

śivatattvātmane hṛñca ityetairmanubhistribhiḥ | prokṣetpuṣpākṣataiścāpi maṇḍalaṃ vidhivatsudhīḥ || 24 ||

Com estes três mantras — “śiva-tattvātmane” e “hṛñ” (etc.) — o praticante sábio deve aspergir e consagrar devidamente o maṇḍala com flores e com grãos de arroz inteiros (akṣata).

शिव-तत्त्व-आत्मनेto the Śiva-principle (deity)
शिव-तत्त्व-आत्मने:
Sampradāna (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक) + तत्त्व (प्रातिपदिक) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (शिवतत्त्वस्य आत्मा/स्वरूपम्), पुंलिङ्गम्, चतुर्थी-विभक्तिः (सम्प्रदान), एकवचनम्
हृञ्hṛñ
हृञ्:
Mantra (मन्त्र/उच्चारण)
TypeIndeclinable
Rootहृञ् (बीजमन्त्र-अव्यय)
Formअव्यय, बीजमन्त्र-निपातः
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक-निपातः
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय, उद्धरण-समाप्तिसूचकः (quotative particle)
एतैःwith these
एतैः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः (करण), बहुवचनम्; विशेषणम्—मनुभिः
मनुभिःby mantras
मनुभिः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootमन्‍त्र/मनु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः (करण), बहुवचनम्; अत्र—मन्त्रैः (by mantras)
त्रिभिःthree (in number)
त्रिभिः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्—मनुभिः
प्रोक्षेत्should sprinkle
प्रोक्षेत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + उक्ष् (धातु)
Formविधिलिङ्, परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; अर्थः—"should sprinkle"
पुष्प-अक्षतैःwith flowers and unbroken rice grains
पुष्प-अक्षतैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootपुष्प (प्रातिपदिक) + अक्षत (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्वसमासः (पुष्पाणि च अक्षताः च), पुंलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः (करण), बहुवचनम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक-निपातः
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, अवधान/समुच्चयार्थकः (also/even)
मण्डलम्the maṇḍala (ritual diagram)
मण्डलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमण्डल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्
विधिवत्according to the prescribed rule
विधिवत्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविधिवत् (अव्यय)
Formअव्यय, क्रियाविशेषणम्—विधिना यथावत् (according to rule)
सुधीःthe wise person
सुधीः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुधी (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः (कर्ता), एकवचनम्; अर्थः—बुद्धिमान् (the wise person)

Narada (teaching ritual procedure in the Vedanga/technical-ritual context)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

S
Shiva

FAQs

It teaches that a maṇḍala becomes ritually “alive” and fit for worship through prokṣaṇa (sanctifying sprinkling) performed with mantra, flowers, and akṣata—uniting sound (mantra) and sacred substances (offerings) to establish purity and presence.

Bhakti here is expressed as careful, reverent upacāra: the devotee honors the deity-principle (Śiva-tattva) by preparing the worship-space correctly, showing devotion through disciplined ritual attention rather than mere sentiment.

It highlights ritual application of mantra (prayoga) and procedural correctness (vidhi) in consecration—how specific mantras and materials (flowers, akṣata) are used to sanctify a maṇḍala in a technical, rule-governed way.