Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 22

The Greatness of the Gaṅgā

Gaṅgāmāhātmya

सद्धर्मवक्तुः पदसंभवां मृदं गङ्गोद्भवां चैव तथा तुलस्याः । मूलोद्भवां भक्तियुतो मनुष्यो धृत्वा शिरस्येति पदं च विष्णोः ॥ २२ ॥

saddharmavaktuḥ padasaṃbhavāṃ mṛdaṃ gaṅgodbhavāṃ caiva tathā tulasyāḥ | mūlodbhavāṃ bhaktiyuto manuṣyo dhṛtvā śirasyeti padaṃ ca viṣṇoḥ || 22 ||

O homem dotado de bhakti deve colocar sobre a cabeça a terra sagrada nascida das pegadas do pregador do verdadeiro dharma, a terra proveniente do Gaṅgā e a terra da raiz da Tulasī; assim alcança o estado (morada) de Viṣṇu.

सत्-धर्म-वक्तुःof the speaker of true dharma
सत्-धर्म-वक्तुः:
सम्बन्ध (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक) + धर्म (प्रातिपदिक) + वक्तृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; समासः (सद्धर्मः + वक्ता) कर्मधारय/तत्पुरुष-समाससमूहः; समग्रः षष्ठी-सम्बन्धः ‘सद्धर्मवक्तुः’ = सद्धर्मस्य वक्तुः
पद-सम्भवाम्arisen from (his) foot
पद-सम्भवाम्:
विशेषण (of मृदम्)
TypeAdjective
Rootपद (प्रातिपदिक) + सम्भव (कृदन्त, भू धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कृदन्त-भूतकृदन्त (क्त), ‘सम्भवा’ = उत्पन्ना; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (पदात् सम्भवा)
मृदम्earth/clay
मृदम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमृद् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
गङ्गा-उद्भवाम्arisen from the Ganga
गङ्गा-उद्भवाम्:
विशेषण (of मृदम्)
TypeAdjective
Rootगङ्गा (प्रातिपदिक) + उद्भव (कृदन्त, भू धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कृदन्त-भूतकृदन्त (क्त); समासः षष्ठी-तत्पुरुषः
and
:
सम्बन्ध
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
एवindeed
एव:
सम्बन्ध
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण
तथाlikewise
तथा:
सम्बन्ध/क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक
तुलस्याःof Tulasi
तुलस्याः:
सम्बन्ध (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतुलसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
मूल-उद्भवाम्arisen from the root
मूल-उद्भवाम्:
विशेषण (of मृदम्)
TypeAdjective
Rootमूल (प्रातिपदिक) + उद्भव (कृदन्त, भू धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कृदन्त-भूतकृदन्त (क्त); समासः षष्ठी/पञ्चमी-तत्पुरुषः (मूलात् उद्भवा)
भक्ति-युतःendowed with devotion
भक्ति-युतः:
विशेषण (of मनुष्यः)
TypeAdjective
Rootभक्ति (प्रातिपदिक) + युत (कृदन्त, युज् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कृदन्त-भूतकृदन्त (क्त) ‘युत’ = युक्त/समन्वित; समासः तृतीया-तत्पुरुषः (भक्त्या युतः)
मनुष्यःa man
मनुष्यः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमनुष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
धृत्वाhaving placed/held
धृत्वा:
पूर्वकालक्रिया (Absolutive; prior action)
TypeVerb
Rootधृ (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘having held/taken’
शिरसिon (his) head
शिरसि:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशिरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
इतिthus
इति:
सम्बन्ध (Quotative)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यर्थक/उद्धरण-चिह्न (quotative particle)
पदम्the abode/step
पदम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
सम्बन्ध
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
विष्णोःof Vishnu
विष्णोः:
सम्बन्ध (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन

Narada (in instruction within the Narada–Sanatkumara dialogue context)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

V
Vishnu
G
Ganga
T
Tulasi

FAQs

It teaches that devotion expressed through reverence for holy persons, the Gaṅgā, and tulasī becomes a purifying practice that supports attainment of Viṣṇu’s abode (viṣṇoḥ padam).

Bhakti is shown as both inner faith and outward sādhana: honoring dharma-teachers and sacred Vaiṣṇava symbols (Gaṅgā and tulasī) as acts of surrender that orient the devotee toward Viṣṇu.

Ritual discipline (kalpa/ācāra) is implied: using sanctified substances in a prescribed manner (placing on the head) as part of devotional observance, emphasizing correct practice alongside devotion.