Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 7

Yamapatha (The Road of Yama), Dāna-Phala, and the Imperishable Fruition of Karma

इतस्ततः प्रधावंतो यांति दुःखेन तत्पथि । क्वचित्पंकः क्वचिदूह्निः क्वचित्सेतप्तसैकतम् । क्वचिद्वै दावरुपेणः तीक्ष्णधाराः शिलाः क्वचित् ॥ ७ ॥

itastataḥ pradhāvaṃto yāṃti duḥkhena tatpathi | kvacitpaṃkaḥ kvacidūhniḥ kvacitsetaptasaikatam | kvacidvai dāvarupeṇaḥ tīkṣṇadhārāḥ śilāḥ kvacit || 7 ||

Correndo de um lado a outro, avançam com grande sofrimento por aquele caminho: em certos trechos há lama, noutros uma subida íngreme, noutros areia escaldante; em alguns lugares há incêndio na floresta, e em outros rochas de arestas cortantes.

इतस्from here
इतस्:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootइतस् (अव्यय)
Formअव्यय—दिशावाचक/स्थानवाचक (ablatival adverb) ‘from here’
ततःfrom there
ततः:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय—दिशावाचक/स्थानवाचक ‘from there’
प्रधावन्तःrunning about
प्रधावन्तः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootप्र (उपसर्ग) + √धाव् (धातु)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ/Present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘running forth’
यान्तिgo
यान्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√या (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
दुःखेनwith suffering, painfully
दुःखेन:
Hetu/Instrument (हेतु/करण)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instrumental), एकवचन; साधन/भाववाचक—‘with difficulty/in suffering’
तत्पथिon that path
तत्पथि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + पथिन् (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी (Locative), एकवचन; समासः—तत्पुरुष: ‘on that path’
क्वचित्somewhere
क्वचित्:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय—देशकालवाचक (adverb) ‘somewhere/sometimes’
पङ्कःmud
पङ्कः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपङ्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
क्वचित्somewhere
क्वचित्:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय—adverb
ऊह्निःburning heat/fire (a hot tract)
ऊह्निः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootऊह्नि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (प्रायः), प्रथमा, एकवचन; दुर्लभशब्दः—अर्थः ‘अग्नि/उष्णभूमि/दाह’ इत्यादि (context: burning heat)
क्वचित्somewhere
क्वचित्:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय—adverb
सेतप्तसैकतम्hot sand
सेतप्तसैकतम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसे (अव्यय/उपसर्ग-प्राय) + तप्त (कृदन्त, √तप्) + सैकत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुष: ‘तप्तं सैकतम्’ (heated sand); ‘से’ पाठभेद/निग्रह—संभवतः ‘स-’ (with) or sandhi of ‘क्वचित्+से’
क्वचित्somewhere
क्वचित्:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय—adverb
वैindeed
वै:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (particle) — emphasis/indeed
दावरूपेणin the form of a forest-fire
दावरूपेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootदाव (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग ‘रूप’, तृतीया (Instrumental), एकवचन; समासः—तत्पुरुष: ‘दावस्य रूपेण’ (in the form of a forest-fire)
तीक्ष्णधाराःsharp-edged
तीक्ष्णधाराः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootतीक्ष्ण (प्रातिपदिक) + धारा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; समासः—कर्मधारय: ‘तीक्ष्णा धाराः’ (sharp-edged)
शिलाःrocks
शिलाः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootशिला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
क्वचित्somewhere
क्वचित्:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय—adverb

Narada (teaching in the Narada–Sanatkumara dialogue context)

Vrata: none

Primary Rasa: bhayanaka

Secondary Rasa: adbhuta

FAQs

It portrays saṃsāra as a harsh, uneven road—mud, heat, fire, and sharp stones—teaching that worldly pursuit leads to repeated distress and urging detachment and a higher spiritual aim.

By contrasting the painful wandering of worldly life with an implied need for a steadier refuge, the verse supports the Purāṇic message that taking shelter in Bhagavān (especially Viṣṇu-bhakti) is the reliable passage beyond such obstacles.

No specific Vedāṅga (like Vyākaraṇa, Jyotiṣa, or Kalpa) is taught in this verse; it is primarily an ethical-philosophical image meant to cultivate viveka (discernment) and vairāgya (dispassion).