Next Verse

Shloka 1

Adhyaya 87The Slaying of Dhumralochana and the Emergence of Kali; the Fall of Chanda and Munda (Chamunda Named)

इति श्रीमार्कण्डेयमहापुराणे सावर्णिके मन्वन्तरे देवीमाहात्म्ये धूम्रलोचनवधो नाम षडशीतीतमोऽध्यायः ।

सप्तशीतीतमोऽध्यायः- ८७

ऋषिरुवाच— आज्ञप्तास्ते ततो दैत्याश्चण्डमुण्डपुरोगमाः ।

चतुरङ्गबलोपेता ययुरभ्युद्यतायुधाः ॥

iti śrīmārkaṇḍeyamahāpurāṇe sāvarṇike manvantare devīmāhātmye dhūmralocanavadho nāma ṣaḍaśītitamo 'dhyāyaḥ / saptaśītitamādhyāyaḥ- 87 / ṛṣir uvāca ājñaptās te tato daityāś caṇḍamuṇḍapurogamāḥ / caturaṅgabalopetā yayur abhyudyatāyudhāḥ

Assim termina, no Śrī Mārkaṇḍeya Mahāpurāṇa, no Sāvarṇika Manvantara, no Devī Māhātmya, o capítulo octogésimo sexto chamado “O Abate de Dhūmralocana”. Inicia-se o capítulo 87. Disse o Ṛṣi: Então aqueles daityas, liderados por Caṇḍa e Muṇḍa, por ordem de Śumbha, partiram com um exército de quatro divisões, com as armas erguidas.

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/quotative)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्ययम् (quotative particle)
श्रीमार्कण्डेयमहापुराणेin the Śrī Mārkaṇḍeya Mahāpurāṇa
श्रीमार्कण्डेयमहापुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री + मार्कण्डेय + महापुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुष/उपपद-समासः (in the revered Mārkaṇḍeya Mahāpurāṇa)
सावर्णिकेin the Sāvarṇika (Manvantara)
सावर्णिके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसावर्णिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (agreeing with मन्वन्तरे)
मन्वन्तरेin the Manvantara
मन्वन्तरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमन्वन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम् (locative)
देवीमाहात्म्येin the Devī Māhātmya
देवीमाहात्म्ये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदेवी + माहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (in the Devī-māhātmya)
धूम्रलोचनवधःthe slaying of Dhūmralocana
धूम्रलोचनवधः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootधूम्रलोचन + वध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (the slaying of Dhūmralocana)
नामnamed
नाम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formसंज्ञासूचक-अव्ययम् (indeclinable: named/called)
षडशीतीतमःeighty-sixth
षडशीतीतमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootषडशीति + तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्रमवाचक-विशेषणम् (ordinal: eighty-sixth)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
सप्तशीतीतमःeighty-seventh
सप्तशीतीतमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसप्तशीति + तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्रमवाचक-विशेषणम् (ordinal: eighty-seventh)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
ऋषिःthe sage
ऋषिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
आज्ञप्ताःhaving been ordered
आज्ञप्ताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootआ-ज्ञा (धातु) → आज्ञप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक, क्त-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्तः (having been commanded)
तेthey
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
ततःthen/from there
ततः:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formदेश/काल-अव्ययम् (from there/then)
दैत्याःdemons
दैत्याः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
चण्डमुण्डपुरोगमाःwith Caṇḍa and Muṇḍa at their head
चण्डमुण्डपुरोगमाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचण्ड + मुण्ड + पुरोगम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; बहुव्रीहिः—येषां पुरोगमौ चण्डमुण्डौ (those led by Caṇḍa and Muṇḍa)
चतुरङ्गबलोपेताःpossessing a fourfold force
चतुरङ्गबलोपेताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुरङ्ग + बल + उपेत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; तृतीया/षष्ठी-तत्पुरुषभावः (endowed with fourfold army)
ययुःwent
ययुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलिट्-लकारः (perfect), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्
अभ्युद्यतायुधाःwith weapons uplifted
अभ्युद्यतायुधाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअभि-उद्-यम् (धातु) → उद्यत (कृदन्त) + आयुध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; बहुव्रीहिः—येषाम् आयुधानि अभ्युद्यतानि (whose weapons were raised)
Ṛṣi (narrator) speaking to the listener(s) in the Devī Māhātmya frame
CaṇḍaMuṇḍa
Devī Māhātmya narrative progression toward Kālikā/Chamundā episode (incipient)
ŚāktismPurāṇic colophon practiceWar imageryManvantara framing

FAQs

The colophon anchors the episode as sacred history within cosmic time; the ‘fourfold army’ underscores that sheer worldly organization cannot prevail against dharma-backed śakti.

Explicit Manvantara placement (one of the five marks). The verse also exemplifies how Purāṇas embed dharma instruction within time-cycles and episodic narratives.

The ‘fourfold army’ can be read as the total mobilization of outer faculties; when misdirected by ego, they march toward their own transformation through encounter with the Goddess.