Adhyaya 17: लिङ्गोद्भव—ब्रह्मविष्ण्वहङ्कार-शमनं, ओंकार-प्रादुर्भावः, मन्त्र-तत्त्वं च
पृष्ठतः पार्श्वतश्चैव चाग्रतः परमेश्वरम् प्रणिपत्य मया सार्धं सस्मार किमिदं त्विति
pṛṣṭhataḥ pārśvataścaiva cāgrataḥ parameśvaram praṇipatya mayā sārdhaṃ sasmāra kimidaṃ tviti
Prostrando-se diante de Parameśvara —por trás, pelos lados e pela frente— juntamente comigo, ele ponderou: “Que é isto, de fato?”
Sūta Gosvāmin (narrating the episode, with an internal character described as bowing and wondering at the Linga/Parameśvara)