Previous Verse
Next Verse

Shloka 52

Jarāsandha’s Siege of Mathurā, Kṛṣṇa-Balarāma’s Victory, and the Founding of Dvārakā amid Kālayavana’s Threat

द‍ृश्यते यत्र हि त्वाष्ट्रं विज्ञानं शिल्पनैपुणम् । रथ्याचत्वरवीथीभिर्यथावास्तु विनिर्मितम् ॥ ५० ॥ सुरद्रुमलतोद्यानविचित्रोपवनान्वितम् । हेमश‍ृङ्गैर्दिविस्पृग्भि: स्फटिकाट्टालगोपुरै: ॥ ५१ ॥ राजतारकुटै: कोष्ठैर्हेमकुम्भैरलङ्कृतै: । रत्नकूतैर्गृहैर्हेमैर्महामारकत स्थलै: ॥ ५२ ॥ वास्तोष्पतीनां च गृहैर्वल्ल‍भीभिश्च निर्मितम् । चातुर्वर्ण्यजनाकीर्णं यदुदेवगृहोल्ल‍सत् ॥ ५३ ॥

dṛśyate yatra hi tvāṣṭraṁ vijñānaṁ śilpa-naipuṇam rathyā-catvara-vīthībhir yathā-vāstu vinirmitam

Na construção daquela cidade via-se claramente todo o saber científico e a perícia arquitetônica de Viśvakarmā. Havia amplas avenidas, praças e vias comerciais traçadas segundo o vāstu; parques esplêndidos e jardins com árvores e trepadeiras celestiais a adornavam. As torres dos portais, com cúpulas de ouro que tocavam o céu, tinham seus andares superiores de cristal. As casas, revestidas de ouro, exibiam potes dourados à frente, cumes de joias nos telhados e pisos incrustados de esmeraldas. Ao lado havia tesourarias, armazéns e estábulos para excelentes cavalos, feitos de prata e latão. Cada residência possuía torre de vigia e um santuário para a deidade doméstica. Repleta de gente das quatro varṇas, a cidade resplandecia sobretudo pelos palácios de Śrī Kṛṣṇa, Senhor dos Yadus.

राजत-आरकुटैःwith silver railings/parapets
राजत-आरकुटैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootराजत (प्रातिपदिक) + आरकुट (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘राजतस्य आरकुटैः’ (silver parapets/railings)
कोष्ठैःwith chambers/treasuries
कोष्ठैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootकोष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
हेम-कुम्भैःwith golden pots/urns
हेम-कुम्भैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootहेम (प्रातिपदिक) + कुम्भ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘हेम्नः कुम्भैः’
अलङ्कृतैःadorned
अलङ्कृतैः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअलङ्कृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle); पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (कोष्ठैः/कुम्भैः आदि) = ‘adorned’
रत्न-कूतैःwith heaps of jewels
रत्न-कूतैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootरत्न (प्रातिपदिक) + कूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘रत्नानां कूतैः’ (heaps/peaks of gems)
गृहैःwith houses
गृहैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootगृह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
हेमैःgolden
हेमैः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootहेम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् ‘गृहैः’
महā-मārakata-स्थलैःwith vast emerald floors/terraces
महā-मārakata-स्थलैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootमहā (प्रातिपदिक) + मārakata (प्रातिपदिक) + स्थल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुषः ‘महान्ति मārakata-स्थलानि’ (great emerald floors/terraces)

Śrīla Śrīdhara Svāmī explains that the state highways ( rathyāḥ ) were in front and the secondary roads ( vīthyaḥ ) behind, and between them were courtyards ( catvarāṇi ). Within these courtyards were surrounding walls, and within the walls stood golden residences, atop which shone crystal watchtowers crowned with golden pots. Thus the buildings were multistoried. The word vāstu indicates that the houses and buildings were constructed on ample plots of land, with plenty of room for green areas.